Preskočiť na hlavný obsah

Jarní dumání (2)

Jarní dumání usporadúva SYKI
Dystopický rozmach

Priznávam, že keby ste spomenuli slovo dystopia pred cca. pol rokom, pozeral by som sa na vás zdeseným a nechápavým pohľadom. Za posledný pol rok sa však veľa zmenilo a slovo dystopia mi už nie je neznámym. Znamená pre mňa typ literatúry, ktorý sa radí medzi moje najobľúbenejšie. Prečo? Pretože autori dokážu vytvoriť naozaj dych-vyrážajúci svet (príklad Hry o život, Divergencia, Dokonalý pár a veľa ďalších, ktoré sa stali populárnymi a úspešnými v davoch čitateľov). V spomínaných knihách (a, samozrejme, všeobecne v knihách) máte možnosť absolútne sa vžiť do deja, predstaviť si, čo by ste robili na mieste hlavných hrdinov, a tiež len dychtivo čakať na pokračovanie, pretože fantázii sa medze nekladú. 

Úplne nový svet s novými ľuďmi, spoločnosťou a pravidlami vám umožňuje vypnúť, vzdať sa reality a aspoň na chvíľu sa vnoriť do vysnívaného (alebo naopak, nikdy-nechcem-zažiť) sveta. Čo viac si môžete priať? No nie vždy je život v dystopickom svete príjemný. Predstavte si, že by sa vaše meno objavilo medzi vylosovanou vzorkou obyvateľstva pre bájne hry. Prežili by ste niečo také? Dokážete si niečo také dostatočne predstaviť? Páčilo by sa vám, keby ste mali vďaka dokonalým pravidlám presne určený dátum smrti? 

A tak, ako dystopický svet nemusí byť príjemný, aj dielo autora nemusí patriť medzi najlepšie a najčítanejšie. V knižnom priemysle je to veľmi dobre známe. Niekto niečo vymyslí a čitatelia sa môžu tešiť na ďalšie desiatky podobných zápletiek, bájnych bytostí, jedným slovom - kópiu. A pri dystopii sa s niečim takým môžme neraz stretnúť. Neodniesli si to iba Stefanovci, Edwardovci alebo ďalšie bledé bytosti s ostrými zubami. 

Tisíce kníh so zvráteným svetom tiež nie sú tou najlepšou voľbou. Ak však objavíte originálny nápad, ba hrdinu, ktorý vás chytí za srdce, svojim správaním prinúti roniť slzy, knižka splnila svoj účel. A potom výtlačok koluje medzi všetkými kamarátmi až ho čaká "nepríjemná smrť" v podobe rozpadnutia sa. Bodaj by takýchto kníh bolo čo najviac, pretože nájsť naozaj dobrú je pomerne ťažké. Dystopia môže byť braná všelijako. Niektorí sú ňou uchvátení, iní ju zas "zvozia pod čiernu zem", pretože neznesú pomyslenie o zaniknutí nášho sveta, prípadnej katastrofe alebo úplnom vyhynutí dnešnej populácie. Sto ľudí však prináša sto chutí. A je len a len na nás, ako takého knihy prijmeme. 

Komentáre

  1. skvelý článok 8)
    ja mám dystópie veľmi rada ale len v poslednom čase som ich našla 8D odkedy som objavila Divergenciu a Hry o život...chytilo ma to 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som na tom rovnako. Tiež som o dystopii nevedel, ale chytila ma. Tak, ako ostatné nie :) a ďakujem ;)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá