Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Na vine sú hviezdy (John Green)

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, kedy zomriete? Kedy príde váš čas a... vy jednoducho odídete? Príbeh Hazel je o niečom takom. No čo je lepšie - život pripútaný na prístrojoch, keď máte šestnásť a vaši rovesníci hýria a užívajú si každý jeden deň, alebo... prostá smrť? Jedine... že by sa na objavil niekto, kto má život rovnaký ako vy. Ak nie dokonca horší. Vtedy nájdete nový zmysel žiť.

Keď mala mladá Hazel trinásť rokov, diagnostikovali jej štvrté štádium rakoviny štítnej žľazy. Vtedy nebola azda žiadna šanca pre záchranu jej života a lieky ten hnusný moment zvaný smrť dodnes iba oddiaľujú. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Priam neznáša stretnutia podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou, ktorých sa pravidelne zúčastňuje. Uhm, až do chvíle, pokým sa na scéne neobjaví Augustus Waters,  chlapec s rakovinou, ktorého osud je veľmi podobný tomu Hazelinmu. Spolu objavia nový svet lásky, ktorý možno hraničí na okraji života a smrti, no je skutočný a jedinečný... a pravdepodobne aj posledný.

John Green. Jedno meno, pod ktorým sa skrýva ani nie štyridsaťročný chlapík na konte s najlepšou knihou roku 2012. Keď som čítal recenzie ostatných, pýtal som sa: Prečo sa stala najlepšou? Chceli azda ľudia čítať o smrti? Keď som sa prelistoval na poslednú stranu pracovného výtlačku, pochopil som, že som sa mýlil. Neverím, že existuje kniha, ktorá vás emočne vyšťaví viac než Na vine sú hviezdy. Vzťah medzi Hazel a Augustom je jedinečný. Objavil sa ako žiara z jasného neba, vo chvíli, kedy ho Hazel najväčšmi potrebovala. Možno ešte nevedel, že aj on potrebuje niekoho ako Hazel. Nie je to len obyčajný pár. Obyčajný je posledné, čo by ho vystihovalo.

Na vine sú hviezdy sú vtipné a smutné zároveň. Budete ju nenávidieť a súčasne milovať. Zatiaľ čo na začiatkoch sa dalo zasmiať a mne sa to aj úspešne darilo, postupom času sa zvyšovalo napätie a do smiechu mi rozhodne nebolo. Smiech vystriedal strnulý pohľad pozorovateľa príbehu, ktorý do príbehu síce nezasahuje a vonkoncom sa ho nezúčastňuje  (a v tomto prípade je to len dobré), ale ho len pozoruje a želá si, aby už skončil. Naozaj, pomyslenie na rakovinu nie je tou najlepšou témou na zdarné nažívanie mladého človeka. Kniha ma dojala. Síce nie k plaču či depresiám, ale možno mám len srdce z kameňa. No naozaj dojala. A prekvapila zároveň, čoho je jeden muž menom John Green schopný. A čo dokáže spôsobiť svojím čitateľom.

Je teda kniha Na vine sú hviezdy dobrá? Samozrejme, že je! Možno sa trochu zasmejete, o niečo viac si poplačete, no určite si ju prečítajte. Prišli by ste totiž o veľa - a nie sú to len slzy. Ako povedal vo svojej knihe John Green - "Bez bolesti by sme nevedeli, čo je to radosť. Pretože bolesť si treba vytrpieť."

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie pracovného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR. Knihu si môžete v predpredaji kúpiť napríklad v kníhkupectve ABCKNIHY.SK a to na tejto adrese

Komentáre

  1. Pekne napísané.:) Knihu som čítala a John Green je proste génius.:) Lebo napísal toto, lebo napísal Alasku (tá sa mi páčila hádam ešte viac), lebo jeho videá... :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a vieš čo? aj mne sa páčila Aljaška viac (síce sú obe geniálne, no Aljaška mi k "srdcu" prirástla viac :)) včera som ju čítal :))
      a ďakujem :))

      Odstrániť
  2. John Green je skvelý autor :)
    Páči sa mi, že nové ya-real-life knihy začínajú byť tak provokatívne úprimné...
    Toto som čítala už dávnejšie, teraz sa chystám na Paper Towns, už sa na to teším :)
    Je super, že momentálne až dve jeho knihy v krátkom časovom úseku preložili - normálne ma to prekvapilo :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v