RECENZIA: Na vine sú hviezdy (John Green)

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, kedy zomriete? Kedy príde váš čas a... vy jednoducho odídete? Príbeh Hazel je o niečom takom. No čo je lepšie - život pripútaný na prístrojoch, keď máte šestnásť a vaši rovesníci hýria a užívajú si každý jeden deň, alebo... prostá smrť? Jedine... že by sa na objavil niekto, kto má život rovnaký ako vy. Ak nie dokonca horší. Vtedy nájdete nový zmysel žiť.

Keď mala mladá Hazel trinásť rokov, diagnostikovali jej štvrté štádium rakoviny štítnej žľazy. Vtedy nebola azda žiadna šanca pre záchranu jej života a lieky ten hnusný moment zvaný smrť dodnes iba oddiaľujú. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Priam neznáša stretnutia podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou, ktorých sa pravidelne zúčastňuje. Uhm, až do chvíle, pokým sa na scéne neobjaví Augustus Waters,  chlapec s rakovinou, ktorého osud je veľmi podobný tomu Hazelinmu. Spolu objavia nový svet lásky, ktorý možno hraničí na okraji života a smrti, no je skutočný a jedinečný... a pravdepodobne aj posledný.

John Green. Jedno meno, pod ktorým sa skrýva ani nie štyridsaťročný chlapík na konte s najlepšou knihou roku 2012. Keď som čítal recenzie ostatných, pýtal som sa: Prečo sa stala najlepšou? Chceli azda ľudia čítať o smrti? Keď som sa prelistoval na poslednú stranu pracovného výtlačku, pochopil som, že som sa mýlil. Neverím, že existuje kniha, ktorá vás emočne vyšťaví viac než Na vine sú hviezdy. Vzťah medzi Hazel a Augustom je jedinečný. Objavil sa ako žiara z jasného neba, vo chvíli, kedy ho Hazel najväčšmi potrebovala. Možno ešte nevedel, že aj on potrebuje niekoho ako Hazel. Nie je to len obyčajný pár. Obyčajný je posledné, čo by ho vystihovalo.

Na vine sú hviezdy sú vtipné a smutné zároveň. Budete ju nenávidieť a súčasne milovať. Zatiaľ čo na začiatkoch sa dalo zasmiať a mne sa to aj úspešne darilo, postupom času sa zvyšovalo napätie a do smiechu mi rozhodne nebolo. Smiech vystriedal strnulý pohľad pozorovateľa príbehu, ktorý do príbehu síce nezasahuje a vonkoncom sa ho nezúčastňuje  (a v tomto prípade je to len dobré), ale ho len pozoruje a želá si, aby už skončil. Naozaj, pomyslenie na rakovinu nie je tou najlepšou témou na zdarné nažívanie mladého človeka. Kniha ma dojala. Síce nie k plaču či depresiám, ale možno mám len srdce z kameňa. No naozaj dojala. A prekvapila zároveň, čoho je jeden muž menom John Green schopný. A čo dokáže spôsobiť svojím čitateľom.

Je teda kniha Na vine sú hviezdy dobrá? Samozrejme, že je! Možno sa trochu zasmejete, o niečo viac si poplačete, no určite si ju prečítajte. Prišli by ste totiž o veľa - a nie sú to len slzy. Ako povedal vo svojej knihe John Green - "Bez bolesti by sme nevedeli, čo je to radosť. Pretože bolesť si treba vytrpieť."

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie pracovného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR. Knihu si môžete v predpredaji kúpiť napríklad v kníhkupectve ABCKNIHY.SK a to na tejto adrese.