Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Na vine sú hviezdy (John Green)

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, kedy zomriete? Kedy príde váš čas a... vy jednoducho odídete? Príbeh Hazel je o niečom takom. No čo je lepšie - život pripútaný na prístrojoch, keď máte šestnásť a vaši rovesníci hýria a užívajú si každý jeden deň, alebo... prostá smrť? Jedine... že by sa na objavil niekto, kto má život rovnaký ako vy. Ak nie dokonca horší. Vtedy nájdete nový zmysel žiť.

Keď mala mladá Hazel trinásť rokov, diagnostikovali jej štvrté štádium rakoviny štítnej žľazy. Vtedy nebola azda žiadna šanca pre záchranu jej života a lieky ten hnusný moment zvaný smrť dodnes iba oddiaľujú. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Priam neznáša stretnutia podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou, ktorých sa pravidelne zúčastňuje. Uhm, až do chvíle, pokým sa na scéne neobjaví Augustus Waters,  chlapec s rakovinou, ktorého osud je veľmi podobný tomu Hazelinmu. Spolu objavia nový svet lásky, ktorý možno hraničí na okraji života a smrti, no je skutočný a jedinečný... a pravdepodobne aj posledný.

John Green. Jedno meno, pod ktorým sa skrýva ani nie štyridsaťročný chlapík na konte s najlepšou knihou roku 2012. Keď som čítal recenzie ostatných, pýtal som sa: Prečo sa stala najlepšou? Chceli azda ľudia čítať o smrti? Keď som sa prelistoval na poslednú stranu pracovného výtlačku, pochopil som, že som sa mýlil. Neverím, že existuje kniha, ktorá vás emočne vyšťaví viac než Na vine sú hviezdy. Vzťah medzi Hazel a Augustom je jedinečný. Objavil sa ako žiara z jasného neba, vo chvíli, kedy ho Hazel najväčšmi potrebovala. Možno ešte nevedel, že aj on potrebuje niekoho ako Hazel. Nie je to len obyčajný pár. Obyčajný je posledné, čo by ho vystihovalo.

Na vine sú hviezdy sú vtipné a smutné zároveň. Budete ju nenávidieť a súčasne milovať. Zatiaľ čo na začiatkoch sa dalo zasmiať a mne sa to aj úspešne darilo, postupom času sa zvyšovalo napätie a do smiechu mi rozhodne nebolo. Smiech vystriedal strnulý pohľad pozorovateľa príbehu, ktorý do príbehu síce nezasahuje a vonkoncom sa ho nezúčastňuje  (a v tomto prípade je to len dobré), ale ho len pozoruje a želá si, aby už skončil. Naozaj, pomyslenie na rakovinu nie je tou najlepšou témou na zdarné nažívanie mladého človeka. Kniha ma dojala. Síce nie k plaču či depresiám, ale možno mám len srdce z kameňa. No naozaj dojala. A prekvapila zároveň, čoho je jeden muž menom John Green schopný. A čo dokáže spôsobiť svojím čitateľom.

Je teda kniha Na vine sú hviezdy dobrá? Samozrejme, že je! Možno sa trochu zasmejete, o niečo viac si poplačete, no určite si ju prečítajte. Prišli by ste totiž o veľa - a nie sú to len slzy. Ako povedal vo svojej knihe John Green - "Bez bolesti by sme nevedeli, čo je to radosť. Pretože bolesť si treba vytrpieť."

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie pracovného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR. Knihu si môžete v predpredaji kúpiť napríklad v kníhkupectve ABCKNIHY.SK a to na tejto adrese

Komentáre

  1. Pekne napísané.:) Knihu som čítala a John Green je proste génius.:) Lebo napísal toto, lebo napísal Alasku (tá sa mi páčila hádam ešte viac), lebo jeho videá... :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a vieš čo? aj mne sa páčila Aljaška viac (síce sú obe geniálne, no Aljaška mi k "srdcu" prirástla viac :)) včera som ju čítal :))
      a ďakujem :))

      Odstrániť
  2. John Green je skvelý autor :)
    Páči sa mi, že nové ya-real-life knihy začínajú byť tak provokatívne úprimné...
    Toto som čítala už dávnejšie, teraz sa chystám na Paper Towns, už sa na to teším :)
    Je super, že momentálne až dve jeho knihy v krátkom časovom úseku preložili - normálne ma to prekvapilo :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže