Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Den co den (David Levithan)


Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. 
A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života. Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den.
Úspěšný román bestsellerového autora Davida Levithana.

Musím sa priznať, že som o Davidovi Levithanovi doposiaľ nepočul. Teda až dovtedy, pokým sa mi do rúk nedostal Den co den, jeho navonok pochmúrna a veľmi záhadná knižka. Anotácia ma síce zaujala, no od knižky som veľké zázraky neočakával. Autor ma však nesmierne prekvapil, šokoval a keď som sa dostal na poslednú stránku, nechcel som uveriť, že je už všetkému koniec. Ale pekne po poriadku...

Šestnásťročný A sa prebúdza každé ráno v tele niekoho iného. Jeden deň ako pohodový tínedžer, inokedy je vymaľovaná lámačka sŕdc, dievča premýšľajúce nad samovraždou či týpek, ktorý sa nevie zmestiť do zárubne. Život mu nikdy nedával zmysel a keď objaví čarovnú Rhiannon, jeho situácia sa ešte väčšmi skomplikuje. Po prvýkrát spozná city, lásku no deň sa blíži ku koncu. A na A-čko čaká nové telo. David Levithan trafil do čierneho a ja som si Den co den nesmierne užíval. Autor totižto siahol po niečom neokukanom a podal to spôsobom záhadným a novým - ktorý sa mi veľmi ťažko opisuje slovami. Spokojne môžem povedať, že mu nemám čo vytknúť.

Aj keď je A-čko (ako sám seba nazval) každý deň iný, jeho charakter ostáva rovnaký. Čo sa týka mňa, veľmi som si ho obľúbil. Každý deň prinášal na jeho život nový pohľad, uhol a aj keď sú jednotlivé kapitoly krátke, veľmi rýchlo posúvajú dej dopredu. Celkovo som sa na Levithanov štýl a to, ako je knižka písaná, namotal a vďaka tomu som si ju užíval a tešil sa, kedy ju opäť otvorím. Čo ma však prekvapilo, bol otvorený koniec a rozhodnutie hlavnej postavy. Keď som list prevrátil, čakalo ma len záverečné Poďakovanie. No vravieva sa, že v najlepšom treba prestať, a preto vás autor prinúti ešte dlho premýšľať. Opäť len ticho tlieskam...

Rovnako ako sa autor pohral so svojou fantáziou, aj vy si pri čítaní vyskladáte svoju predstavu o tom, ako jednotlivé postavy vyzerajú, pretože autor opisy používa len vo veľmi malom počte. To ma príjemne potešilo, lebo vždy si rád predstavím jednotlivé postavy podľa seba a príbeh si v niektorých prípadoch (medzi ktoré Den co den určite patrí) ešte väčšmi obľúbim.

Čo dodať na záver? Asi sa budem opakovať, no Den co den ma veľmi, naozaj veľmi prekvapil a určite si rád prečítam aj ďalšie autorove knihy. Hrdinom tejto je chalan a "chalanské" knihy sú vždy niečim iné, takže určite vám Den co den odporúčam. Odo mňa získava päť hviezdičiek.
Ak sa chcete aj vy byť majiteľom knižky 
Den co den, kliknite sem...

Na koniec by som veľmi rád poďakoval spoločnosti AlbatrosMedia za poskynutie recenzného výtlačku. 

Komentáre

  1. A bude aj druhý diel alebo je to stand-alone knižka? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pozeral som to na GoodReads a mala by byť aj druhá časť, je naplánovaná na r.2015 :)

      Odstrániť
  2. Čítala som to v originále (ani neviem že sa to už preložilo) a nemôžem nič len súhlasiť =D. O pokračovaní som nepočula ale vzhľadom na ten koniec ho MEGA UVÍTAM ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj mňa ten koniec trochu zaskočil. Ale myslím, že to tak autor urobil naschvál. :) Aj keď.. neviem, či by sa v súčasnosti našiel chalan, ktorý by niečo také urobil pre dievča. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...