Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Búrka - Uväznený v čase (Julie Cross)


Prítomnosť, rok 2009. Jackson Meyer je normálny mladý chalan - študuje, má priateľku...
Má však schopnosť, o ktorej mnohí ľudia iba snívajú. Dokáže cestovať v čase do minulosti. Nedokáže meniť ani ovplyvňovať budúcnosť, môže len znovu prežiť to, čo sa už stalo. Jedného dňa do Jacksonovho života vtrhnú dvaja neznámi muži a v zápase je jeho priateľka Holly smrteľne zranená. Jackson v zúfalstve skočí o dva roky späť do roku 2007. Nedokáže sa však vrátiť do súčasnosti. Je uväznený. Stojí tvárou v tvár "Nepriateľom času", ktorí ho prenasledujú. Čo všetko je ochotný obetovať pre záchranu svojich blízkych a možno aj celého sveta? Aké tajomstvá obklopujú jeho život?

Cestovanie v čase
Téma cestovania v čase je v súčasnosti veľmi populárna a chytili sa jej už viacerí spisovatelia - Julie Cross teda nie je prvou ani poslednou. Musím povedať, že som od Búrky čakal asi príliš, ale knižka vôbec nebola zlá. Bolo však vidieť, že sa jedná o autorkin debut a presuny v čase na mňa občas pôsobili príliš kostrbato a niekedy som sa v nich aj strácal. Na druhej strane ale treba povedať, že bola táto úvodná časť trilógie veľmi dobrou oddychovkou a jej čítanie som si aj napriek pár zádrhom užil.

Príbeh písaný z pohľadu chalana
Jackson, hlavný hrdina, si už tínedžerskými strasťami prešiel, no keďže sa veľmi často vracia retrospektívne do svojich mladších liet, nemusíte sa báť, že by bola jeho dospelácka postava pre vás nezaujímavá. Musím povedať, že som si ho obľúbil a autorku treba za jeho charakter pochváliť. Určite mi sadol viac než Holly, no keďže sa jedná o trilógiu, verím, že sa s ňou v druhej časti väčšmi skamarátim. V knihe sa okrem toho nachádza množstvo postáv, ktoré sa v príbehu vyskytujú len zriedkavo, pretože väčšinová pozornosť je sústredená najmä na Jacksona a jeho parťáka Adama.

Raz tu a o chvíľu zas inde... 
Ako som už spomínal, Julie Cross do príbehu zakomponovala cestovanie v čase na môj vkus až príliš často a aby ste pochopili, v ktorom roku a dni sa práve hlavný hrdina nachádza, musíte byť na príbeh stále plne koncentrovaní - čo môže trebárs niektorých čitateľov znepokojovať a od knižky odradiť. Ak sa však do príbehu vžijete, pár chybičiek krásy statočne prehliadnete.

Celkovo si myslím, že Búrka je podarenou knihou a oplatí sa prečítať si ju. Nie je to síce svetoborné dielo, no sú tu čitatelia, ňou boli ohromení, takže si myslím, že ak podobné príbehy obľubujete, knižka by mala určite patriť do výbavy vašej poličky. Kúpiť si ju môžete napríklad na tejto adrese.

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som rád poďakoval Vydavateľstvu Fragment. 

Komentáre

  1. Ja som recenziu na túto knihu písala včera a veľmi som rozmýšľala nad tým, ako mám formulovať, že sa mi veľmi páčila, no môžete sa v tých skokoch stratiť. Nechcela som ich vyľakať, takže som napísala, že musia mať pokoj pri čítaní, aby sa v tých skokoch nestratili. Zo začiatku to pre mňa bolo náročné, no potom som sa nenechala ničím rozptýliť a zorientovala som sa rýchlo. Pre mňa to bolo výborné čítanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já to mám teď rozečtené, a musím říct, že jsem se, jak jsi psal, v některých skocích ztrácela. :)
    ale je to příjemná změna, kdy hlavní postava je pro změnu kluk. A není to vůbec špatné! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tiež som sa miestami strácala v tých skokoch, ale nakoniec som sa tak všeobecne vyznala. Možno som to čítala len veľmi rýchlo a tak sa mi to pomiešalo 8D ale kniha sa mi veľmi páčila, nie každý autor by dokázal napísať taký koniec! :O

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá