Preskočiť na hlavný obsah

Knižné moletky

Vo svete to už raz tak chodí. Niekto má rád také, ktoré "je za čo chytiť", iný si zas potrpí na krásu a ladné krivky. Nikdy nie je však možné vyhovieť každému. Teraz si možno vravíte, že mi úplne preskočilo - no týchto pár viet možno aplikovať aj na knižky - a ich hrúbku, ktorá vo viacerých prípadoch vie navodiť alebo naopak odradiť čitateľov od ich prečítania. Taký pubertiak si povie, že keď má určitá kniha z povinného čítania 500 strán, tak ju čítať nebude (nie že by sme čítali aj tenšie knihy z povinnej literatúry - ale o tom inokedy). Iní zas tvrdia, že keď si za čítanie poriadne zaplatia, chcú čo najviac. Napríklad moja babka.

Keď sa na to pozrieme z tej opačnej strany, treba sa zhodnúť s príslovím Kvantita sa nerovná kvalite. Platí to v prípade kníh? Určite! Síce môže mať tá ktorá kniha počet strán blížiaci sa k tisícu, no hravo a s prehľadom ju môže predbehnúť ujo, ktorému na vyjadrenie zlatej pravdy stačí aj dvestovka listov papiera. Samozrejme - česť výnimkám. Taký Patrick Rothfuss (a jeho Meno vetra a Strach múdreho muža) môže napísať aj päťtisíc strán a aj tak zožne slávu. Práve dumem nad tým, že keď si na tú trojku necháva toľko rokov, či fakt nechystá niečo epicky tlsté...

Aj Harry Potter patrí do tejto kategórie. J.K.Rowling obľubovala moletky, priam ich zbožňovala - a opäť je to príklad, kedy by ste uvítali aj dvojnásobný počet strán, pretože autorka písala tak pútavo, že vy ste pred koncom doslova ronili slzy, že sa s Rokfortom a všetkými tými super skvelými postavami budete musieť rozlúčiť a knižku založiť späť do poličky. Harryho nemôžete nemilovať a kiežby Džej Kej napísala ďalšiu takú sériu. Btw, strašne som v detstve letel na Harrym - ani nie tak na knihách ale nálepkách, ktoré vychádzali súčasne s filmami. Chudáci moji rodičia, ktorí mi tú mániu cvakali.

Kukajúc na svoju knižnicu si pripomínam, že nemožno zabudnúť ani na Cassandru Clare, ktorá sa v posledných knihách, ktoré pre nás v preklade Slovart ešte len chystá, tiež riadne rozkokošila. Z vlastnej skúsenosti povedať nemôžem, no čitatelia ich veeľmi chválili, takže si myslím, že pribúdajúce stránky sérii neuškodili - ba možno ju ešte viac vyniesli k nebu.

Na to, aby autori odhadli pomyslenú hranicu, kedy má čitateľ dosť, musia mať um - a práve ten ich robí takými úspešnými a obľúbenými. Keby som mal povedať za seba, či mám radšej útle diela alebo bichle, asi by som potreboval chvíľu na rozmyslenie. Na pohľad (aj na obdivovanie na poličke) ale určite preferujem moletky. Vnútro už záleží od situácie - či chcem len niečo ľahké a tenučké na oddych, alebo poriadne dielo, ktoré ma úplne dostane. Súčasný trend podporuje klasických tristo strán, a preto sú niektorí už zvyknutí, že keď ich je v knihe viac, určité pasáže by s radosťou vyškrtali (s takou myšlienkou bojujem dosť často).

Ako ste na tom vy? Máte radi riadne ... bichle alebo preferujete radšej štíhle a ľahko-uskladné knižôčky?

Komentáre

  1. Ak je to priemerná kniha, tak mi v pohode stačí tých priemerných 300, ale ak je to skvelá kniha, tak by som bola najradšej, keby kniha nikdy neskončila!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súčasný trend možno je tristo strán, ale podľa mňa by bolo škoda v niektorých knihách škrtať. A v iných, nechcem menovať (Fifty :D), by sa to zase zišlo.
    Ja som fakt zvedavá na posledný diel TMI, ktorý má mať vraj 700 strán. Ak to nebude pôsobiť natiahnuto a nebudú tam zbytočné scény, asi budem C. obdivovať. :D
    Neviem si predstaviť, aké hrubé to bude v slovenčine. Podľa mňa už aj trojka je dosť hrubá, normálne ma bolela ruka, keď som ju držala otvorenú.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa na slovenských prekladoch (niektorých) nepáčia hrubé strany. A fiftyyyy :D K tomu sa radšej nevyjadrujem. :D ehem. :D

      Odstrániť
    2. Tak podľa mňa do posledného dielu TMI budú musieť dať tenšie strany, však sa to nebude dať ani otvoriť. :D

      Odstrániť
  3. Úvod, tak k tomu sa nevyjadrujem. Ale inak absolútnu pravdu, milujeme hrubé knihy, ale bojujeme s tým aby sme niektoré scény nevyškrtli. Podarený článok :).

    OdpovedaťOdstrániť
  4. tiež tie hrubšie mám rada.ale bichle sú u mňa asi tie nad 500 strán. napr. taký Ken Follet tiež nejde pod 700 strán, napr. Na veky vekov ich má 1024 myslím a to už je riadna bichla =D
    niektoré sú zas zbytočne hrubé ako už spominané 50, z toho by kľudne išli spraviť 2 hrubšie knihy alebo dokonca aj len jedna =D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mám rada tenké knihy, pretože dej je v nich pekne krátky. Ale sem-tam znesiem knihu nad 400 strán ale vyše 600 už nikdy v živote (Twilight bohato stačil :D )
    Inak prvý odsek úplne zabitý -_- :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nepáčil sa ti Twilight? Tam si pamätám, že bolo zbytočne veľké písmo a hrubé strany. :) :D

      Odstrániť
  6. Existujú také knihy, ktoré majú 600 strán a viac a prejdú skôr ako tie krátke, niekedy dlhé a nudné. S tvojim názorom absolútne súhlasím. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Mne je to vlastne jedno.. kniha ma musí zaujať... Inak aj ja som strašne fičala na Harry Potterovi a takisto som zbierala nálepky.. súhlasím, chudáci rodičia :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Mne je to jedno či je hrubá, či tenká.. dôležité je aby ma bavila. Inak aj ja som bola dosť zaťažená na Harry Pottera a tiež som zbierala aj tie nálepky... súhlasím. Chudáci rodičia :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit