Preskočiť na hlavný obsah

Knižné moletky

Vo svete to už raz tak chodí. Niekto má rád také, ktoré "je za čo chytiť", iný si zas potrpí na krásu a ladné krivky. Nikdy nie je však možné vyhovieť každému. Teraz si možno vravíte, že mi úplne preskočilo - no týchto pár viet možno aplikovať aj na knižky - a ich hrúbku, ktorá vo viacerých prípadoch vie navodiť alebo naopak odradiť čitateľov od ich prečítania. Taký pubertiak si povie, že keď má určitá kniha z povinného čítania 500 strán, tak ju čítať nebude (nie že by sme čítali aj tenšie knihy z povinnej literatúry - ale o tom inokedy). Iní zas tvrdia, že keď si za čítanie poriadne zaplatia, chcú čo najviac. Napríklad moja babka.

Keď sa na to pozrieme z tej opačnej strany, treba sa zhodnúť s príslovím Kvantita sa nerovná kvalite. Platí to v prípade kníh? Určite! Síce môže mať tá ktorá kniha počet strán blížiaci sa k tisícu, no hravo a s prehľadom ju môže predbehnúť ujo, ktorému na vyjadrenie zlatej pravdy stačí aj dvestovka listov papiera. Samozrejme - česť výnimkám. Taký Patrick Rothfuss (a jeho Meno vetra a Strach múdreho muža) môže napísať aj päťtisíc strán a aj tak zožne slávu. Práve dumem nad tým, že keď si na tú trojku necháva toľko rokov, či fakt nechystá niečo epicky tlsté...

Aj Harry Potter patrí do tejto kategórie. J.K.Rowling obľubovala moletky, priam ich zbožňovala - a opäť je to príklad, kedy by ste uvítali aj dvojnásobný počet strán, pretože autorka písala tak pútavo, že vy ste pred koncom doslova ronili slzy, že sa s Rokfortom a všetkými tými super skvelými postavami budete musieť rozlúčiť a knižku založiť späť do poličky. Harryho nemôžete nemilovať a kiežby Džej Kej napísala ďalšiu takú sériu. Btw, strašne som v detstve letel na Harrym - ani nie tak na knihách ale nálepkách, ktoré vychádzali súčasne s filmami. Chudáci moji rodičia, ktorí mi tú mániu cvakali.

Kukajúc na svoju knižnicu si pripomínam, že nemožno zabudnúť ani na Cassandru Clare, ktorá sa v posledných knihách, ktoré pre nás v preklade Slovart ešte len chystá, tiež riadne rozkokošila. Z vlastnej skúsenosti povedať nemôžem, no čitatelia ich veeľmi chválili, takže si myslím, že pribúdajúce stránky sérii neuškodili - ba možno ju ešte viac vyniesli k nebu.

Na to, aby autori odhadli pomyslenú hranicu, kedy má čitateľ dosť, musia mať um - a práve ten ich robí takými úspešnými a obľúbenými. Keby som mal povedať za seba, či mám radšej útle diela alebo bichle, asi by som potreboval chvíľu na rozmyslenie. Na pohľad (aj na obdivovanie na poličke) ale určite preferujem moletky. Vnútro už záleží od situácie - či chcem len niečo ľahké a tenučké na oddych, alebo poriadne dielo, ktoré ma úplne dostane. Súčasný trend podporuje klasických tristo strán, a preto sú niektorí už zvyknutí, že keď ich je v knihe viac, určité pasáže by s radosťou vyškrtali (s takou myšlienkou bojujem dosť často).

Ako ste na tom vy? Máte radi riadne ... bichle alebo preferujete radšej štíhle a ľahko-uskladné knižôčky?

Komentáre

  1. Ak je to priemerná kniha, tak mi v pohode stačí tých priemerných 300, ale ak je to skvelá kniha, tak by som bola najradšej, keby kniha nikdy neskončila!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súčasný trend možno je tristo strán, ale podľa mňa by bolo škoda v niektorých knihách škrtať. A v iných, nechcem menovať (Fifty :D), by sa to zase zišlo.
    Ja som fakt zvedavá na posledný diel TMI, ktorý má mať vraj 700 strán. Ak to nebude pôsobiť natiahnuto a nebudú tam zbytočné scény, asi budem C. obdivovať. :D
    Neviem si predstaviť, aké hrubé to bude v slovenčine. Podľa mňa už aj trojka je dosť hrubá, normálne ma bolela ruka, keď som ju držala otvorenú.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa na slovenských prekladoch (niektorých) nepáčia hrubé strany. A fiftyyyy :D K tomu sa radšej nevyjadrujem. :D ehem. :D

      Odstrániť
    2. Tak podľa mňa do posledného dielu TMI budú musieť dať tenšie strany, však sa to nebude dať ani otvoriť. :D

      Odstrániť
  3. tiež tie hrubšie mám rada.ale bichle sú u mňa asi tie nad 500 strán. napr. taký Ken Follet tiež nejde pod 700 strán, napr. Na veky vekov ich má 1024 myslím a to už je riadna bichla =D
    niektoré sú zas zbytočne hrubé ako už spominané 50, z toho by kľudne išli spraviť 2 hrubšie knihy alebo dokonca aj len jedna =D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujeeem :D Prvý odsek je vždy kritický :P :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mám rada tenké knihy, pretože dej je v nich pekne krátky. Ale sem-tam znesiem knihu nad 400 strán ale vyše 600 už nikdy v živote (Twilight bohato stačil :D )
    Inak prvý odsek úplne zabitý -_- :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nepáčil sa ti Twilight? Tam si pamätám, že bolo zbytočne veľké písmo a hrubé strany. :) :D

      Odstrániť
  6. Existujú také knihy, ktoré majú 600 strán a viac a prejdú skôr ako tie krátke, niekedy dlhé a nudné. S tvojim názorom absolútne súhlasím. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Mne je to vlastne jedno.. kniha ma musí zaujať... Inak aj ja som strašne fičala na Harry Potterovi a takisto som zbierala nálepky.. súhlasím, chudáci rodičia :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Mne je to jedno či je hrubá, či tenká.. dôležité je aby ma bavila. Inak aj ja som bola dosť zaťažená na Harry Pottera a tiež som zbierala aj tie nálepky... súhlasím. Chudáci rodičia :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale