Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Archiv (Victoria Schwabová)

Predstavte si miesto, kde mŕtvi odpočívajú na policiach ako knihy, miesto, kde sa telám hovorí História. Každé má svoj príbeh a život usporiadaný do spomienok, kam môže nahliadnuť iba Knihovník. Archív však okrem toho skrýva nepekné tajomstvá a je len otázkou času, kedy klamstvá vyjdu na povrch. 

Keď otvoríte prvé strany Archívu, bude sa vám zdať, že sa Victoria Schwabová prihovára práve k vám. Ak je Archív niečim výnimočný, tak je to práve štýlom, akým autorka celý príbeh podáva. Mal nedostatky, to určite áno, no predsa je to dielo svojím spôsobom čarovné a stojí za prečítanie. Už príbeh opísaný anotáciou vzbudzuje zvláštny dojem a taká je aj celá kniha. 

"Vyrážam späť do Úžin. 
Na zemi po mne zostáva krvavá stopa."

Úlohou šestnásťročnej Mackenzie je chytať a vracať Histórie, ktoré sa prebudia a utečú, späť do archívu. Jej práca je pre ňu dôležitá aj kvôli tomu, že sa v Archíve nachádza jej dedo a mladší brat, s ktorých stratou nie je úplne vyrovnaná. No čo ak niekto zámerne začne budiť Histórie a Mackenzini blízki sú v ohrození? Hlavná hrdinka mi sadla, je to úprimné dievča, ktoré je ochotné bojovať za spravodlivosť až do samého konca. Počas čítania nebudete tušiť, komu veriť a komu nie - no Mackenzie bola jedna z takých, ktoré som si obľúbil. 

"Zvuk je nebezpečne blízko. Vydám sa za ním a zabočím za roh.
Chodba je prázdna."

Ako som už spomínal, dejová línia bola prerývaná rôznymi útržkami, ktoré na vás spočiatku môžu pôsobiť chaoticky, no o to viac dotvárajú záhadnú atmosféru. Chvíľu mi trvalo, kým som si na autorkin štýl zvykol, a keď sa tak aj stalo, nastúpilo pár hluchých miest, ktoré ma neprinútili dielo pevne držať v rukách a nezavrieť ho. Jednou vecou je potenciál, ktorý so sebou Archív nepochybne nesie, a tou druhou pútavosť, ktorú keď autorka doladí, jej knihy budú naozaj vynikajúce. Aj samotný dej má pomerne plynulý spád. Je pravdou, že dejová linka mala svoje svetlé aj tmavšie chvíľky. Zatiaľ čo začiatok a koniec ma neskutočne bavili, v strede knihy som sa trochu nudil

"Smrť je traumatická udalosť. Zanechá po sebe všade stopy. Na každom povrchu. Vpije sa doň ako svetlo fotografického papiera."


Archív je kniha, ktorú by ste si mali prečítať v prípade, že máte radi mysteriózne príbehy, ktoré sú zároveň niečim iné od ostatných a ktoré sa čítajú veľmi ľahko a rýchlo. Ku koncu sa príbeh stupňuje, zapletá a autorka si otvára priamu cestu k pokračovaniu, ktoré už čoskoro môžme očakávať aj v preklade. Verím, že Victoria vytvorí ešte prepracovanejší príbeh a vychytá chyby, pretože som si istý, že dokáže napísať aj kvalitnejšie dielo. Autorka do príbehu zakomponovala emócie, kúsok lásky a všetkého, čo by ste od podobného žánru mohli priať. Na druhej strane však od Archívu nemôžete očakávať dokonalé dielo. Celkovo je to taká príjemná oddychovka, ktorú sa oplatí prečítať si. 

"Už dávno som prestala dúfam, že nájdem čo i len jednu celú spomienku, no neprestávam hľadať. Ako náhle sa zastavím, doženie ma bolesť."

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Nikdy nestrácaj vieru v seba samého | recenzia knihy Stratení (Gayle Formanová)

Gayle Formanová na slovenskú scénu prišla pred deviatimi rokmi. Práve vtedy vyšiel jej román Ak zostanem , ktorý bol zakrátko vypredaný a vyžiadal si dotlač pôvodného vydania. Spolu s ním vznikol aj rovnomenný film . Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok , Kam zmizla, Bola som tu  či Nehľadaj ma . Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom . Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému.  „ Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu. “ V rušnom Central Parku sa...