Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Sempre - Navždy (J. M. Darhowerová)

Produkcia vydavateľskej značky YOLi, ktorá vydáva knihy pre mladých, sa minulý mesiac rozrástla o ďalší titul. Tentokrát ním je  vysoko hodnotené Sempre: Navždy, ktoré rozpráva príbeh o obete, láske, ale aj krutom zaobchádzaní s ľuďmi. Román očakávalo množstvo čitateľov. Avšak zaslúži si všetky chvály, ktoré od nich dostal? Pokračujte v čítaní mojej recenzie.

Život sedemnásťročnej Haven nie je taký, aký by si každý jej rovesník prial. Odmalička totiž vyrastala ako novodobá otrokyňa uprostred púšte a spolu s matkou sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. Zrazu ale natrafí na doktora Vincenta, ktorý dáva Haven šancu: buď opustí matku a odíde s ním, alebo zomrie. Haven sa tak ocitne na mieste, o ktorom sa jej ani nesnívalo: a okrem dvoch doktorových synov konečne spoznáva, ako chutí láska. Ako však prežiť vo svete, v ktorom vládne moc a peniaze, kde zrada a vraždy sú súčasťou ich každodenného života? 

Nechcem tvrdiť, že si príbeh vyberám iba podľa anotácie - vždy si totiž prečítam hodnotenia určitej knihy a veľkú zásluhu na tom, aby ma dielo zaujalo, má aj samotná obálka. V prípade Sempre som dlho neváhal - ohlasy na knihu boli vynikajúce, anotácia ma zaujala už na prvý pohľad a ani bezmála päťsto strán ma od prečítania neodradilo. S odstupom času však musím povedať, že som knihu trochu precenil. A hoci som si veľmi prial, aby ma dielo zaujalo väčšmi, niekoľko aspektov mi na tejto publikácii prekážalo - a práve vďaka nim môj dojem zo Sempre nebol taký, aký som očakával. 

"V živote je najzvláštnejšie, že z času na čas človek uverí, že bude žiť večne. Niekedy na to stačia tóny vzdialenej melódie, inokedy pohľad do niečích očí."

Čo som na tejto knihe a autorke ako takej vedel oceniť, bol celkový námet. Nikdy predtým som nečítal knihu hovoriacu o mafii, ktorá by bola zároveň určená mládeži a anotácia priam sľubovala dokonalý príbeh. Ale problém nastal s jeho vypovedaním. Možno mala autorka všetko pekne premyslené, avšak jednotlivé nápady nedokázala dať na papier tak, aby zaujali čitateľa. Síce vkladala do svojej knihy talianske výrazy, ktoré mali prispieť na originalite príbehu, štylistika, ktorú použila, nebola ničím výnimočná. Taktiež ani postavy nedostali taký priestor, aký by si zaslúžili. Hoci námet môže znieť zaujímavo, myslím si, že by potreboval zopár škrtancov a väčšiu spisovateľskú prax

Treba povedať, že ako oddychové čítanie pre čitateľov, ktorí veľa nečakajú, je Sempre dobrou voľbou. Je pravda, že na niektorých miestach dejová línia stagnovala a v knihe by ste mohli nájsť množstvo hluchých miest, dielo obsahuje aj veľa pekných myšlienok a niektoré časti v ňom boli zvládnuté veľmi dobre. Myslím si, že ak autorka na sebe zapracuje, môžeme sa tešiť na o poznanie lepšie pokračovanie. No čo sa týka prvej časti, tú by som zaradil medzi lepší priemer, čo je v tomto prípade naozaj škoda.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar
Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Nikdy nestrácaj vieru v seba samého | recenzia knihy Stratení (Gayle Formanová)

Gayle Formanová na slovenskú scénu prišla pred deviatimi rokmi. Práve vtedy vyšiel jej román Ak zostanem , ktorý bol zakrátko vypredaný a vyžiadal si dotlač pôvodného vydania. Spolu s ním vznikol aj rovnomenný film . Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok , Kam zmizla, Bola som tu  či Nehľadaj ma . Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom . Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému.  „ Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu. “ V rušnom Central Parku sa...