Preskočiť na hlavný obsah

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent.


Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka. Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku. Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie. Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené)

„Ako som mohla byť taká naivná, dôverčivá? Ako som sa mohla tak pomýliť? Môj život je možno zmätený, rozvírený chaos, ale jedno som si bolestivo uvedomovala – som v tom sama.“

Ako prvý musím spomenúť unikátny autorkin štýl, ktorý ma držal už od začiatku v napätí. Čitateľovi totiž povie, že sa niečo zlé stalo – netuší však prečo, ani ako sa to stalo. Až postupným odhaľovaním kúskov skladačky zisťujeme, čo všekému predchádzalo. Vďaka takémuto prístupu sa čitateľ stáva súčasťou príbehu a od knihy sa preto nedokáže tak ľahko odtrhnúť. 

Veľmi oceňujem aj hĺbku postáv. Joy Fielding ich vykreslila naozaj dobre a je vidieť, že si celú „pavučinu vzťahov“ dopredu detailne premyslela. Keďže sa príbeh odohráva v čase, spolu s hlavnou dejovou líniou sledujeme aj charakterový prerod postáv, ktoré sa postupne menia. Rodičia chradnú, zatiaľ čo opatrovateľka, zdá sa, omladla. Prerod však vidíme aj v samotnej Jodi, ktorá si až s odstupom času uvedomuje, čo vlastne spôsobila.

„Ak je na tom, čo sa stalo, niečo záhadné, tak iba to, že som to dovolila. V konečnom dôsledku môžem vinu pripísať len sebe. Ja som ju vpustila dnu.“

Niekto by mohol oponovať, že podobných príbehov je v kníhkupectve mnoho. Musí sa však uznať, že práve autorkin talent robí publikáciu inovatívnou (a to aj napriek napohľad obkukanej zápletke). Páčilo sa mi, ako Joy Fielding rovnomerne počas celého príbehu dávkovala akciu, a tak sa nestalo, že by som sa počas čítania nudil. Práve naopak, v knihe som nenašiel ani jedno hluché miesto, čo nebýva úplne zvykom. 

Ak hľadáte zaujímavú drámu s prvkami krimi a psychologického románu, Opatrovateľka čaká v kníhkupectve práve na vás. Moje očakávania splnila na výbornú, a preto vám ju môžem len a len odporúčať. Už teraz viem, že v budúcnosti určite siahnem aj po ďalších autorkiných románoch. Prajem pekné čítanie! :-)

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te