Preskočiť na hlavný obsah

O tom, ako som v hlavnom meste rozdával objatia

Som jeden z tých, čo si stoja za tým, že si život treba užívať najviac, ako to len ide. Hoci mi v posledných dňoch neostáva veľa voľného času pre seba, a skoro všetok obetujem pre školu, milujem chvíle, kedy môžem pomyselne vypnúť a zabudnúť na všetky starosti a povinnosti. Niektorým na to postačí kniha, no ja som si vybral inú cestu. Rozhodol som sa rozdávať radosť a urobiť dobrý skutok pre náhodných ľudí. Išiel som spolu s dvomi kamarátmi rozdávať objatia zadarmo. Len tak - a úplne nezištne. 
Poviete si, načo spomínam slovo nezištne keď ide o objatia zadarmo. No mnohí sa čudovali, načo je niečo také dobré. "A to z toho nič nemáš a objímaš cudzích ľudí? A si normálny?" Prinútilo ma to zamyslieť sa. Akoby v nás už nebolo nič dobré a akoby sa všetci hnali len za peniazmi a úspechom. Je to smutné, ale je to tak. Ani také reči ma ale neodradili od toho, aby som v sobotu nasadol na vlak a urobil si výlet do Bratislavy. A verte mi, to bol teda výlet! Spočiatku sme plánovali objatia v blízkosti obchodného centra Eurovea, avšak kvôli SBSkárom, ktorí boli striktne proti, sme sa museli presunúť inam. A tak sme si urobili prechádzku po Blave, stretli partiu deciek, ktoré tvrdili, že sa im naša myšlienka páči a chcú objatia rozdávať aj oni, boli sme súčasťou svadby a v neposlednom rade sme objali asi stosedemdesiat ľudí

Keďže som sa niečoho takého zúčastnil prvýkrát, mal som strach z reakcii okoloidúcich. Moja prvá obeť však prišla už v Eurovei (po tom, ako mi chcela v rámci svojho stánku na chodbe vyšetriť semenníky, no uznajte...:D). Ďalšie, ktoré prišli neskôr, mi však dodali odvahu a guráž robiť niečo, čo spraví radosť nielen mne, ale aj ľuďom naokolo. Hoci boli pohľady okoloidúcich všelijaké, väčšina z nich sa na mňa len usmiala. Približne deväťdesiat z nich sa odvážilo ma aj objať. Väčšinu z nich tvorili dievčatá v približne mojom veku, čo ma samozrejme potešilo, ale milí boli aj starší ľudia, ktorých potešilo, že existuje niekto ako my. Určite sú aj takí, ktorí ešte dodnes čakajú poštou faktúru. "A nie si Jehovista?"

Práve v tento deň som si dokázal množstvo vecí - že robiť veci nezištne a "len tak" sa vypláca - a síce boli mnohí ľudia naokolo nechápaví, kvôli tým "ochotným" to vždy treba risknúť. Taktiež ma prekvapilo, že sa po nás vrhlo množstvo ľudí, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Neprevrátili očami ako ich rovesníci - oni (hoci aj s čírom na hlave) nás vyobjímali viac, než všetci ostatní dokopy. Spôsobili doslova šialenstvo a úsmevné pohľady všetkých navôkol. A čo som tým všetkým vlastne chcel povedať? Nebojte sa urobiť niečo, čo možno ostatní neschvaľujú. Nebojte sa neisť s davom a robiť dobré skutky. A v neposlednom rade: neodcudzujte ostatných, pokým nezistíte, akí naozaj sú. No povedzte, odolali by ste trom objímačom, ktorých vidíte na obrázku? :D

Komentáre

  1. Tak tento nápad je úplne perfektný :D! Keby som šla okolo tak neviem, neviem či by som odolala :D. Ale každopádne skvelý nápad, určite ste tým potešili kopec ľudí a uznávam, že to nesie krásnu myšlienku :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. niektorí boli nerozhodní, takže potom som stavil na úsmev a už to šlo :D Aj mňa tá myšlienka oslovila a hneď som vedel, že do toho idem! :)

      Odstrániť
    2. Obdivujem vás.. musel to byť aj troška strach a nervy, ale prekonali ste to, takže obdiv :)

      Odstrániť
  2. Objimani je skvela vec. Nevim, jestli bych do toho sla jen tak na ulici, jsem paranoidni :D Mam to stesti, ze mame hug friendly kolektiv v praci, takze ja se objimam skoro kazdy den :) A doporucuju vsem! Nicmene vy jste kluci museli byt nabiti energii na tyden dopredu, ne? :))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já sama jsem na podobných akcích v Praze byla poměrně už častokrát a nemohu si to vynachválit :) Mám ráda pdoobné akce a když mi někdo řekne, že jsem mu právě aspoň trochu zlepšila den, je to skvělý pocit.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super článok :D O niečom takomto som ešte nepočula a vlastne ani sama neviem, či by som sa do niečoho takéhoto pustila, asi by som sa hanbila. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te