Keby sme sa s odstupom času pozreli na zážitky, ktoré sme prežili, zistili by sme, že sa v našom živote pravidelne striedali príjemné, ale aj menej príjemné udalosti. Niektoré na každom z nás zanechali stopy a podpísali sa pod to, kým v tejto chvíli sme. Megan zažila niečo hrôzostrašné a následkom toho dnes nerozpráva. Bojí sa, že by sa o jej tajomstve dozvedel okolitý svet, a tak ho drží hlboko vo svojom vnútri. Keď ale do školy nastúpi nová spolužiačka Jasmine, Megan v sebe nájde opäť chuť žiť. Rada by zasa rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať. No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?

Niektoré knihy vnímam dávno pred ich vydaním. V kalendári mi svieti dátum ich publikovania a vždy sa tohto dňa neviem dočkať. V poslednom čase sa mi však viackrát stalo, že som sa na knihu tešil až príliš a nakoniec som ostal sklamaný. Nevypovedané do tejto kategórie našťastie nepatrí. Preklad knihy som veľmi neregistroval a román mi neskôr padol do oka vďaka netradičnej obálke. 

"Akoby som chcela riskovať, že pravda vyjde najavo. Nie. Budem mlčať. Nikto lepšie neuchová tajomstvo než nemý človek." 

Musím povedať, že ma Abbie Rushtonová veľmi príjemne prekvapila. Zatiaľ čo na prvých stranách vyzeralo Nevypovedané ako úplne obyčajná kniha (a ja som sa potešil, že som zbytočne neočakával niečo výnimočné), o pár kapitol ďalej sa môj pohľad na tento román diametrálne zmenil. Podarilo sa mi vžiť do postavy Megan a čítanie ma začalo baviť. Autorka hlavnú hrdinku vykreslila realisticky a hoci nepoužila veľké množstvo opisov, obľúbil som si ju. Prial som si, aby znovu začala rozprávať, no zároveň som vedel, že by sa mohlo všetko pokaziť. Svojím spôsobom som od polovice knihy s Megan prežíval každý jeden moment... 

Páčilo sa mi, že ma Rushtonová držala až do poslednej chvíle v napätí a dej sa neustále stupňoval. Nehovoriac o závere, ktorý mi doslova vyrazil dych. Nevypovedané je jednou z tých kníh, ktoré túžite, no zároveň nechcete dočítať... Autorke sa totiž podarilo vykresliť dokonalú atmosféru a hoci nepôsobila na city čitateľa, v určitých momentoch vás dokázala rozplakať či vyvolať vo vás smutnú náladu. Pravdupovediac, ostal som šokovaný (v dobrom slova zmysle), pretože som na začiatku vôbec nečakal, že sa niečo podobné z knihy vykľuje. 

"Strácam sa. Už to nevydržím. Nič mi nezostalo, len smútok, žiaľ, muky, hnev, strach."

Čo dodať na záver? Kniha Nevydané disponuje všetkým, čo má mať vydarená young adult kniha. Netvrdím, že bol tento príbeh bezchybný, ale veľmi príjemne ma prekvapil. Tí, ktorí po knihe siahnu, sa môžu tešiť na dramatický príbeh s poriadnou dávkou napätia a štipkou mystiky. Oceňujem najmä originalitu nápadu a spôsob, akým bolo dielo napísané. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese.