Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nevypovedané (Abbie Rushtonová)

Keby sme sa s odstupom času pozreli na zážitky, ktoré sme prežili, zistili by sme, že sa v našom živote pravidelne striedali príjemné, ale aj menej príjemné udalosti. Niektoré na každom z nás zanechali stopy a podpísali sa pod to, kým v tejto chvíli sme. Megan zažila niečo hrôzostrašné a následkom toho dnes nerozpráva. Bojí sa, že by sa o jej tajomstve dozvedel okolitý svet, a tak ho drží hlboko vo svojom vnútri. Keď ale do školy nastúpi nová spolužiačka Jasmine, Megan v sebe nájde opäť chuť žiť. Rada by zasa rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať. No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?

Niektoré knihy vnímam dávno pred ich vydaním. V kalendári mi svieti dátum ich publikovania a vždy sa tohto dňa neviem dočkať. V poslednom čase sa mi však viackrát stalo, že som sa na knihu tešil až príliš a nakoniec som ostal sklamaný. Nevypovedané do tejto kategórie našťastie nepatrí. Preklad knihy som veľmi neregistroval a román mi neskôr padol do oka vďaka netradičnej obálke. 

"Akoby som chcela riskovať, že pravda vyjde najavo. Nie. Budem mlčať. Nikto lepšie neuchová tajomstvo než nemý človek." 

Musím povedať, že ma Abbie Rushtonová veľmi príjemne prekvapila. Zatiaľ čo na prvých stranách vyzeralo Nevypovedané ako úplne obyčajná kniha (a ja som sa potešil, že som zbytočne neočakával niečo výnimočné), o pár kapitol ďalej sa môj pohľad na tento román diametrálne zmenil. Podarilo sa mi vžiť do postavy Megan a čítanie ma začalo baviť. Autorka hlavnú hrdinku vykreslila realisticky a hoci nepoužila veľké množstvo opisov, obľúbil som si ju. Prial som si, aby znovu začala rozprávať, no zároveň som vedel, že by sa mohlo všetko pokaziť. Svojím spôsobom som od polovice knihy s Megan prežíval každý jeden moment... 

Páčilo sa mi, že ma Rushtonová držala až do poslednej chvíle v napätí a dej sa neustále stupňoval. Nehovoriac o závere, ktorý mi doslova vyrazil dych. Nevypovedané je jednou z tých kníh, ktoré túžite, no zároveň nechcete dočítať... Autorke sa totiž podarilo vykresliť dokonalú atmosféru a hoci nepôsobila na city čitateľa, v určitých momentoch vás dokázala rozplakať či vyvolať vo vás smutnú náladu. Pravdupovediac, ostal som šokovaný (v dobrom slova zmysle), pretože som na začiatku vôbec nečakal, že sa niečo podobné z knihy vykľuje. 

"Strácam sa. Už to nevydržím. Nič mi nezostalo, len smútok, žiaľ, muky, hnev, strach."

Čo dodať na záver? Kniha Nevydané disponuje všetkým, čo má mať vydarená young adult kniha. Netvrdím, že bol tento príbeh bezchybný, ale veľmi príjemne ma prekvapil. Tí, ktorí po knihe siahnu, sa môžu tešiť na dramatický príbeh s poriadnou dávkou napätia a štipkou mystiky. Oceňujem najmä originalitu nápadu a spôsob, akým bolo dielo napísané. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Mesto kostí (Cassandra Clare)

Upíri, vlkolaci, bosoráci či  Tieňolovci... Kto nás ochráni pred  Pätnásťročná Clary Frayová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov ? Azda sa v našich končinách nenájde človek, ktorý ešte nepočul o sérii Nástroje smrteľníkov a knihe Mesto kostí , ktorá si medzi nami - knihomoľmi, získala skromný titul  jedna z najlepších . Práve sa pýtam - nie náhodou najlepšia ? A naozaj, Cassandra dokázala niečo neuveriteľné a jej dielo ide príkl...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...