Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: After – Tajomstvo (Anna Todd)

Existujú rôzne typy kníh. Také, ktoré milujete už od samého začiatku a nemôžete sa dočkať ďalšej časti, ale takisto aj tie, ktoré majú niekoľko chýb, no i tak bez ich prečítania nemôžete pokojne spávať. Táto kategória presne vystihuje moje pocity zo série After. Hoci sa tri knihy točili okolo toho istého, autorka ma neustále držala v napätí a čítanie tejto série sa pre mňa stalo drogou. Veľkým pozitívom je navyše fakt, že všetky tri časti, síce má každá z nich vyše päťsto strán, vyšli v priebehu deviatich mesiacov. Ide teda o jednu z mála sérií, ktorej diely vyšli v tak krátkom časovom intervale a i napriek tomu ich prekladatelia urobili veľmi dobrú prácu. Dovolím si tvrdiť, že sa After stalo za krátky čas slovenským fenoménom dospievajúcich čitateľov. Treba však povedať, že úspech série dozaista nie je zapríčinený značkou fanfiction na One Direction. Vraví sa, že značka predáva, no som presvedčený o tom, že ide o niečo úplne iné. Minimálne ja som si túto sériu obľúbil vďaka príjemnej atmosfére, ktorá z knihy vychádza. Autorka píše pútavo a jej knihy mi umožnia uvoľniť sa po celom dni strávenom v škole.

"Tessa bola moja potenciálna budúcnosť. Môj jediný pokus o slušnú budúcnosť. Naozaj som ju chcel zatiahnuť do osídiel svojej hriešnej minulosti?"

Keď si spomeniem na svoje pocity z prvej časti série, vybaví sa mi nadšenie, ktoré vo mne autorka vyvolala. Netvrdím, že bola kniha bezchybná – to určite nie. Avšak mala svoje čaro, vďaka ktorému sa ju oplatilo čo najskôr dočítať. Podobne to bolo aj s druhým dielom. Zatiaľ čo sa dej výrazne neposunul dopredu, Tessa sa s Hardinom niekoľkokrát rozišla a dala dokopy, čo mi postupom času začalo vadiť. Zmenil sa môj pohľad na Hardina a miestami som mal pocit, akoby nebol duševne v poriadku. Môj názor sa nezmenil ani po tretej knihe, ba naopak, ešte väčšmi som sa v ňom utvrdil. Na druhej strane ale treba povedať, že toto správanie je pre Hardina príznačné a je značne ovplyvnené jeho minulosťou. Nie každý mu však príde na chuť, s čím treba už dopredu počítať...

"...vybehla by som za ním a prinútila ho vrátiť sa. Ale pravdupovediac, už ma nebavilo naháňať ho." 

Keď som videl počet strán tretej knihy, ostal som mierne zaskočený. Číslo sa totiž vyšplhalo na osemstovku, čo vôbec nie je sranda. Podobne ako pri predošlých dieloch, myslím si, že by knihe prospelo niekoľko škrtov. Ak nie škrtov, tak minimálne výraznejších zvratov. Počas celej knihy som očakával zvrat, ktorý by ma postavil na nohy. Čakal som, že jedna z postáv odíde, že príde do cesty niekto nový. Že ma autorka prekvapí viac než len krátkym rozchodom, ktorý trvá pár strán a postavy sa v ďalšej kapitole tvária, akoby sa nič neudialo, pretože nemôžu byť jeden bez druhého. Toho sme si užili v predošlých dieloch až-až. Nič také ale neprišlo, čo ma trochu sklamalo. Tak či onak ale musím povedať, že som sa pri knihe nenudil. Práve naopak. 

"Nie sme odsúdení na záhubu. Viem, že nie. Ja som zatratený, ale ona nie. Ona ma zachráni. Tak ako vždy."

Hoci sa dej tejto série neposunul výrazne dopredu (odhliadnuc od zvratu v poslednej kapitole, ktorý ešte môže zamiešať karty), niektoré charaktery sa predsa len vyvinuli. Ak nie Hardin, tak minimálne Tessa, ktorá svojím spôsobom dospela a nie je z nej ustráchané a neskúsené dievčatko, ktoré sme mohli pozorovať v prvej časti. No predsa len, aj postavy tejto knihy sú iba ľudia a aj oni majú právo na chyby. Najmä keď sú v období dospievania a hľadania seba samého. Ostáva mi len dúfať, že čitatelia (a najmä čitateľky) v knihách okrem scén pre dospelých nájdu aj hlbší zmysel a význam. Myslím, že diela Anny Toddovej majú na to predpoklad. A hoci mohlo byť Tajomstvo o kúsok lepšie, už vidím tú iskru vo svojich očiach, keď v auguste vyjde štvrtý diel... :-D

"Srdce mi drásal nekonečný smútok a bôľ. Koľko tak asi dokáže jedno srdce uniesť?"

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo