Preskočiť na hlavný obsah

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)


Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme. Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov, s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu. Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro, ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí. Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene.  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť rozumieť neverbálnym prejavom si vyžaduje veľa skúseností a ani on sám by sa neodvážil niekoho obviniť z klamstva – ak by si tým nebol stopercentne istý. 

"Ľudia si nie vždy uvedomujú, že neverbálne komunikujú, a preto je ich reč tela často úprimnejšia ako ich slovný prejav, ktorý vedome vytvárajú tak, aby ním dosiahli svoj cieľ."

Ako by mala vyzerať ideálna príručka? Mala by byť dobre graficky spracovaná? Mala by obsahovať príklady zo života? Mala by byť písaná príťažlivým a jednoduchým jazykom, ktorému bude rozumieť aj bežný človek, ktorý sa v problematike nevyzná? Presne to kniha Ako prekuknúť druhých ľudí spĺňa. Obsahuje viaceré fotografie postojov, mimiky, gest a ďalších neverbálnych prvkov. Ocenil som najmä štýl, ktorým Navarro knihu napísal. Teoretické poznatky neustále dopĺňa skúsenosťami z praxe a príhodami, ktoré zažil počas vyšetrovania. V knihe sa odkazuje aj na iných autorov. Cituje ich, uvádza ďalšie diela a čitateľ má tak možnosť – ak má záujem o prehĺbenie poznatkov – vyhľadať si aj iné publikácie, ktoré sa danej tematike venujú. 

"Tvár pripomína maliarske plátno, na ktorom
 sa zobrazuje stav mysle."

Publikácia by nemala byť jednou z tých, ktoré prečítate a nikdy sa k nim nevrátite. Nie je totiž možné zapamätať si úplne všetko na prvýkrát. Môže vám poskytnúť detailný pohľad na prvky neverbálnej komunikácie, avšak dozaista sa k nej budete musieť vrátiť aj neskôr – keď si konkrétny prvok všimnete na niekom vo vašom okolí. Navarro čitateľa vyzýva, aby pozoroval v súvislostiach a jednotlivé poznatky si spájal dohromady. Ako som už povedal, a ako tvrdí aj samotný autor, nie je ale správne obviniť niekoho z klamstva alebo zločinu na základe znakov, ktoré kniha uvádza. Predpokladom riešenia všetkých sporov by mala byť vždy v prvom rade komunikácia, a to najmä tá verbálna. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...