Preskočiť na hlavný obsah

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)


Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme. Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov, s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu. Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro, ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí. Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene.  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť rozumieť neverbálnym prejavom si vyžaduje veľa skúseností a ani on sám by sa neodvážil niekoho obviniť z klamstva – ak by si tým nebol stopercentne istý. 

"Ľudia si nie vždy uvedomujú, že neverbálne komunikujú, a preto je ich reč tela často úprimnejšia ako ich slovný prejav, ktorý vedome vytvárajú tak, aby ním dosiahli svoj cieľ."

Ako by mala vyzerať ideálna príručka? Mala by byť dobre graficky spracovaná? Mala by obsahovať príklady zo života? Mala by byť písaná príťažlivým a jednoduchým jazykom, ktorému bude rozumieť aj bežný človek, ktorý sa v problematike nevyzná? Presne to kniha Ako prekuknúť druhých ľudí spĺňa. Obsahuje viaceré fotografie postojov, mimiky, gest a ďalších neverbálnych prvkov. Ocenil som najmä štýl, ktorým Navarro knihu napísal. Teoretické poznatky neustále dopĺňa skúsenosťami z praxe a príhodami, ktoré zažil počas vyšetrovania. V knihe sa odkazuje aj na iných autorov. Cituje ich, uvádza ďalšie diela a čitateľ má tak možnosť – ak má záujem o prehĺbenie poznatkov – vyhľadať si aj iné publikácie, ktoré sa danej tematike venujú. 

"Tvár pripomína maliarske plátno, na ktorom
 sa zobrazuje stav mysle."

Publikácia by nemala byť jednou z tých, ktoré prečítate a nikdy sa k nim nevrátite. Nie je totiž možné zapamätať si úplne všetko na prvýkrát. Môže vám poskytnúť detailný pohľad na prvky neverbálnej komunikácie, avšak dozaista sa k nej budete musieť vrátiť aj neskôr – keď si konkrétny prvok všimnete na niekom vo vašom okolí. Navarro čitateľa vyzýva, aby pozoroval v súvislostiach a jednotlivé poznatky si spájal dohromady. Ako som už povedal, a ako tvrdí aj samotný autor, nie je ale správne obviniť niekoho z klamstva alebo zločinu na základe znakov, ktoré kniha uvádza. Predpokladom riešenia všetkých sporov by mala byť vždy v prvom rade komunikácia, a to najmä tá verbálna. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Grada.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te