Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

Čo je to vlastne láska? Je to iba obyčajný cit, ktorý je vlastný každému človeku? Alebo je to niečo, čo ľudí spája, no zároveň aj niečo, kvôli čomu sa ľudia rozchádzajú? Možno je to zmysel života. Keby ste však stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Ovplyvnilo by to váš zmysel života? To je len niekoľko jednoduchých, no zároveň veľmi zložitých otázok. Pre niektorých sú samozrejmosťou, preto nad nimi len málokto z nás premýšľa. Louisa Clarková o niekoho blízkeho prišla – a spočiatku protivný a otravný Will Traynor, o ktorého sa mala starať, jej navždy prirástol k srdcu. Len veľmi ťažko sa s tým dokáže vyrovnať a vrátiť sa späť do reality. Do sveta, v ktorom Will Traynor už nefiguruje. Teda až do momentu, kedy Lou nenavštívi jeho šestnásťročná dcéra Lily, ktorá odrazu všetko zmení...

"Naučila som sa všeličo o tom, ako byť rodičom, aj keď v skutočnosti nie som matkou. Nech človek urobí čokoľvek, dosť pravdepodobne urobí všeličo zle." 

Filmové spracovanie knihy neraz veľmi pomôže predajnosti knižnej predlohy. Rovnako aj ja som sa dostal k príbehu Predtým ako som ťa poznala vďaka filmu, ktorý už o dva dni dorazí na slovenské filmové plátna. Mal som teda možnosť prečítať si s krátkym časovým odstupom oba diely tejto série. Moje očakávania boli po prvej knihe vysoké, preto som bol zvedavý, čím ma autorka ešte dokáže prekvapiť. A zatiaľ čo bol Predtým ako som ťa spoznala emotívny a veľmi silný román, v Čo bolo potom autorka posunula príbeh na úplne inú úroveň. Kniha na mňa tentokrát pôsobila ako (vydarené) oddychové čítanie, no svoju predchodkyňu určite neprekonala. Ako sme už pri Moyesovej zvyknutí, jej knihy sa čítajú veľmi dobre, takže aj napriek jednoduchšej zápletke som sa pre pútavý štýl, ktorým autorka knihu napísala, pri čítaní nenudil. Čo bolo potom navyše odpovedá na mnohé otázky, ktoré si mohli fanúšikovia počas čítania prvej časti položiť.

Ako som už niekoľkokrát na blogu spomínal, autorkinou prednosťou vždy boli a vždy aj budú postavy. Obdivujem spôsob, ktorým ich dokáže Moyesová vykresliť, pretože vždy sa do nich dokážem vžiť a prežívať celý príbeh spolu s nimi. Majú akúsi hĺbku a ich činy mi nikdy neprišli nereálne. Rovnako tomu bolo aj v prípade druhého pokračovania. Hoci Willa vystriedali iné postavy, nemôžem povedať, že by tým kniha utrpela. A síce mal Will svoje čaro, vďaka ktorému ho čitatelia (a najmä čitateľky) milovali a zároveň neznášali, autorka ho nahradila a príbeh, ktorý spočiatku pôsobil uzavretým dojmom, ešte väčšmi zamotala. Je však možné, že viacerým čitateľom bude Will predsa len chýbať a kniha ich preto zaujme o niečo menej.

"Ak ste k svojmu zverencovi krutí, zanedbávate ho a odmietate, zanecháte mu na duši jazvy. Ak ho povzbudzujete, ľúbite a chválite aj za najmenšie úspechy, zničí ho to iným spôsobom..." 

Jojo Moyesová mi už viackrát dokázala, že je talentovanou autorkou, ktorá nie je zameraná iba jedným smerom. Píše pútavým štýlom a jej romány sa čítajú veľmi dobre, pretože ich dokáže odbremeniť od hluchých miest. Autorka sa dotýka viacerých tém, preto jej knihy zaujmú širokú škálu čitateľov. Síce bol druhý diel série o niečo slabší než ten prvý, som veľmi rád, že sa ku mne kniha Čo bolo potom dostala. Siahnuť by po nej mal každý, komu sa páčil predošlý román a chce sa dozvedieť, ako bude príbeh Louisy Clarkovej pokračovať. Ako som už spomínal, už o dva dni sa do našich kín dostane aj filmové spracovanie prvej časti, ktorého sa už neviem dočkať. Lou vo filme stvárni Emilia Clarke, pričom postavy Willa sa zhostí Sam Claflin. Osobne vám ale odporúčam najprv si prečítať knižnú predlohu. Hádam to dovtedy stihnete. :-) Prajem pekné čítanie!


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te