Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

Čo je to vlastne láska? Je to iba obyčajný cit, ktorý je vlastný každému človeku? Alebo je to niečo, čo ľudí spája, no zároveň aj niečo, kvôli čomu sa ľudia rozchádzajú? Možno je to zmysel života. Keby ste však stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Ovplyvnilo by to váš zmysel života? To je len niekoľko jednoduchých, no zároveň veľmi zložitých otázok. Pre niektorých sú samozrejmosťou, preto nad nimi len málokto z nás premýšľa. Louisa Clarková o niekoho blízkeho prišla – a spočiatku protivný a otravný Will Traynor, o ktorého sa mala starať, jej navždy prirástol k srdcu. Len veľmi ťažko sa s tým dokáže vyrovnať a vrátiť sa späť do reality. Do sveta, v ktorom Will Traynor už nefiguruje. Teda až do momentu, kedy Lou nenavštívi jeho šestnásťročná dcéra Lily, ktorá odrazu všetko zmení...

"Naučila som sa všeličo o tom, ako byť rodičom, aj keď v skutočnosti nie som matkou. Nech človek urobí čokoľvek, dosť pravdepodobne urobí všeličo zle." 

Filmové spracovanie knihy neraz veľmi pomôže predajnosti knižnej predlohy. Rovnako aj ja som sa dostal k príbehu Predtým ako som ťa poznala vďaka filmu, ktorý už o dva dni dorazí na slovenské filmové plátna. Mal som teda možnosť prečítať si s krátkym časovým odstupom oba diely tejto série. Moje očakávania boli po prvej knihe vysoké, preto som bol zvedavý, čím ma autorka ešte dokáže prekvapiť. A zatiaľ čo bol Predtým ako som ťa spoznala emotívny a veľmi silný román, v Čo bolo potom autorka posunula príbeh na úplne inú úroveň. Kniha na mňa tentokrát pôsobila ako (vydarené) oddychové čítanie, no svoju predchodkyňu určite neprekonala. Ako sme už pri Moyesovej zvyknutí, jej knihy sa čítajú veľmi dobre, takže aj napriek jednoduchšej zápletke som sa pre pútavý štýl, ktorým autorka knihu napísala, pri čítaní nenudil. Čo bolo potom navyše odpovedá na mnohé otázky, ktoré si mohli fanúšikovia počas čítania prvej časti položiť.

Ako som už niekoľkokrát na blogu spomínal, autorkinou prednosťou vždy boli a vždy aj budú postavy. Obdivujem spôsob, ktorým ich dokáže Moyesová vykresliť, pretože vždy sa do nich dokážem vžiť a prežívať celý príbeh spolu s nimi. Majú akúsi hĺbku a ich činy mi nikdy neprišli nereálne. Rovnako tomu bolo aj v prípade druhého pokračovania. Hoci Willa vystriedali iné postavy, nemôžem povedať, že by tým kniha utrpela. A síce mal Will svoje čaro, vďaka ktorému ho čitatelia (a najmä čitateľky) milovali a zároveň neznášali, autorka ho nahradila a príbeh, ktorý spočiatku pôsobil uzavretým dojmom, ešte väčšmi zamotala. Je však možné, že viacerým čitateľom bude Will predsa len chýbať a kniha ich preto zaujme o niečo menej.

"Ak ste k svojmu zverencovi krutí, zanedbávate ho a odmietate, zanecháte mu na duši jazvy. Ak ho povzbudzujete, ľúbite a chválite aj za najmenšie úspechy, zničí ho to iným spôsobom..." 

Jojo Moyesová mi už viackrát dokázala, že je talentovanou autorkou, ktorá nie je zameraná iba jedným smerom. Píše pútavým štýlom a jej romány sa čítajú veľmi dobre, pretože ich dokáže odbremeniť od hluchých miest. Autorka sa dotýka viacerých tém, preto jej knihy zaujmú širokú škálu čitateľov. Síce bol druhý diel série o niečo slabší než ten prvý, som veľmi rád, že sa ku mne kniha Čo bolo potom dostala. Siahnuť by po nej mal každý, komu sa páčil predošlý román a chce sa dozvedieť, ako bude príbeh Louisy Clarkovej pokračovať. Ako som už spomínal, už o dva dni sa do našich kín dostane aj filmové spracovanie prvej časti, ktorého sa už neviem dočkať. Lou vo filme stvárni Emilia Clarke, pričom postavy Willa sa zhostí Sam Claflin. Osobne vám ale odporúčam najprv si prečítať knižnú predlohu. Hádam to dovtedy stihnete. :-) Prajem pekné čítanie!


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá