Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

Čo je to vlastne láska? Je to iba obyčajný cit, ktorý je vlastný každému človeku? Alebo je to niečo, čo ľudí spája, no zároveň aj niečo, kvôli čomu sa ľudia rozchádzajú? Možno je to zmysel života. Keby ste však stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Ovplyvnilo by to váš zmysel života? To je len niekoľko jednoduchých, no zároveň veľmi zložitých otázok. Pre niektorých sú samozrejmosťou, preto nad nimi len málokto z nás premýšľa. Louisa Clarková o niekoho blízkeho prišla – a spočiatku protivný a otravný Will Traynor, o ktorého sa mala starať, jej navždy prirástol k srdcu. Len veľmi ťažko sa s tým dokáže vyrovnať a vrátiť sa späť do reality. Do sveta, v ktorom Will Traynor už nefiguruje. Teda až do momentu, kedy Lou nenavštívi jeho šestnásťročná dcéra Lily, ktorá odrazu všetko zmení...

"Naučila som sa všeličo o tom, ako byť rodičom, aj keď v skutočnosti nie som matkou. Nech človek urobí čokoľvek, dosť pravdepodobne urobí všeličo zle." 

Filmové spracovanie knihy neraz veľmi pomôže predajnosti knižnej predlohy. Rovnako aj ja som sa dostal k príbehu Predtým ako som ťa poznala vďaka filmu, ktorý už o dva dni dorazí na slovenské filmové plátna. Mal som teda možnosť prečítať si s krátkym časovým odstupom oba diely tejto série. Moje očakávania boli po prvej knihe vysoké, preto som bol zvedavý, čím ma autorka ešte dokáže prekvapiť. A zatiaľ čo bol Predtým ako som ťa spoznala emotívny a veľmi silný román, v Čo bolo potom autorka posunula príbeh na úplne inú úroveň. Kniha na mňa tentokrát pôsobila ako (vydarené) oddychové čítanie, no svoju predchodkyňu určite neprekonala. Ako sme už pri Moyesovej zvyknutí, jej knihy sa čítajú veľmi dobre, takže aj napriek jednoduchšej zápletke som sa pre pútavý štýl, ktorým autorka knihu napísala, pri čítaní nenudil. Čo bolo potom navyše odpovedá na mnohé otázky, ktoré si mohli fanúšikovia počas čítania prvej časti položiť.

Ako som už niekoľkokrát na blogu spomínal, autorkinou prednosťou vždy boli a vždy aj budú postavy. Obdivujem spôsob, ktorým ich dokáže Moyesová vykresliť, pretože vždy sa do nich dokážem vžiť a prežívať celý príbeh spolu s nimi. Majú akúsi hĺbku a ich činy mi nikdy neprišli nereálne. Rovnako tomu bolo aj v prípade druhého pokračovania. Hoci Willa vystriedali iné postavy, nemôžem povedať, že by tým kniha utrpela. A síce mal Will svoje čaro, vďaka ktorému ho čitatelia (a najmä čitateľky) milovali a zároveň neznášali, autorka ho nahradila a príbeh, ktorý spočiatku pôsobil uzavretým dojmom, ešte väčšmi zamotala. Je však možné, že viacerým čitateľom bude Will predsa len chýbať a kniha ich preto zaujme o niečo menej.

"Ak ste k svojmu zverencovi krutí, zanedbávate ho a odmietate, zanecháte mu na duši jazvy. Ak ho povzbudzujete, ľúbite a chválite aj za najmenšie úspechy, zničí ho to iným spôsobom..." 

Jojo Moyesová mi už viackrát dokázala, že je talentovanou autorkou, ktorá nie je zameraná iba jedným smerom. Píše pútavým štýlom a jej romány sa čítajú veľmi dobre, pretože ich dokáže odbremeniť od hluchých miest. Autorka sa dotýka viacerých tém, preto jej knihy zaujmú širokú škálu čitateľov. Síce bol druhý diel série o niečo slabší než ten prvý, som veľmi rád, že sa ku mne kniha Čo bolo potom dostala. Siahnuť by po nej mal každý, komu sa páčil predošlý román a chce sa dozvedieť, ako bude príbeh Louisy Clarkovej pokračovať. Ako som už spomínal, už o dva dni sa do našich kín dostane aj filmové spracovanie prvej časti, ktorého sa už neviem dočkať. Lou vo filme stvárni Emilia Clarke, pričom postavy Willa sa zhostí Sam Claflin. Osobne vám ale odporúčam najprv si prečítať knižnú predlohu. Hádam to dovtedy stihnete. :-) Prajem pekné čítanie!


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

RECENZIA: Mesto kostí (Cassandra Clare)

Upíri, vlkolaci, bosoráci či  Tieňolovci... Kto nás ochráni pred  Pätnásťročná Clary Frayová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov ? Azda sa v našich končinách nenájde človek, ktorý ešte nepočul o sérii Nástroje smrteľníkov a knihe Mesto kostí , ktorá si medzi nami - knihomoľmi, získala skromný titul  jedna z najlepších . Práve sa pýtam - nie náhodou najlepšia ? A naozaj, Cassandra dokázala niečo neuveriteľné a jej dielo ide príkladom pre húfy

O tom, ako rýchlo plynie čas | Štvrté narodeniny blogu My World of Books (súťaž)

Až v sobotu večer pri pohľade na stužku , ktorú mi triedna pripla na oblek, som si naozaj uvedomil, že tento rok maturujem a o malú chvíľu opustím brány gymnázia. Je neuveriteľné, ako rýchlo plynie čas a ako sa každým dňom stávame o niečo staršími. Presne pred štyrmi rokmi som sa rozhodol založiť si knižný blog na blogspote a vstúpiť tak do komunity milovníkov kníh, čítania a ľudí, ktorí sa chcú podeliť o svoje pocity s ostatnými. V tej chvíli sa mi ani nesnívalo o tom, že budem o štyri roky písať tento článok a že vďaka blogu spoznám toľko úžasných kamarátov. No môžete za to najmä vy, moji verní čitatelia . Práve kvôli vám ma baví to, čo robím, a každý jeden komentár pod článkom mi dodáva chuť v tom ďalej pokračovať. Veď ako povedala naša profesorka, 4 roky zo života len tak nevymažete! :-) Hoci väčšinu z vás určite zaujíma súťaž , ku ktorej sa pomaly ale isto schyľuje, nedá mi len tak pozabudnúť na všetky veci , ktoré by som chcel v tomto článku spomenúť. Síce sa v posle