Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ještě jeden den (David Levithan)

Každé ráno sa budíme do nového dňa, ktorý prináša množstvo výziev, radosti, spomienok, ale aj príležitostí užívať si život. Niekto sa ráno chystá do školy, iný zas do práce alebo k svojim blízkym. Nie je na tom nič zvláštne. Rozmýšľal už ale niekto z vás nad tým, aké by to bolo prebudiť sa každý deň v inom tele? Začínať vždy od začiatku, nevediac, kam vaše kroky povedú na ďalší deň? V knihe Den co den, ktorá pochádza z pera obľúbeného autora Davida Levithana, sme spoznali chlapca menom "A", ktorý sa každý deň budí ako niekto iný. Jeden deň je športovcom, ktorý rád obháňa dievčatá, inokedy zas poctivou študentkou, ktorá sa celý deň nepohne od kníh. V neposlednom rade je tínedžerom, ktorý trpí depresiami a snaží sa ukončiť svoj život. "A" si nedokáže vysvetliť, prečo je taký, aký je, avšak nemôže to zmeniť. Každý sa predsa nejaký narodí...

"'...nemáme predsa tajomstvá všetci? Možno sa netýkajú nášho pôvodu, ale vieš napríklad, prečo si taká, aká si? Alebo prečo robíš veci, ktoré robíš? Neviem, prečo som sa narodil takýto ‒ ale ty to o sebe nevieš tiež. Všetci tak trochu tápeme v tme. Ibaže moja tma je o niečo netradičnejšia než tá tvoja.'"

V druhom pokračovaní sa stretávame s Rhiannon, pre ktorú je každý deň rovnaký. Má priateľa Justina, ktorý síce nie je chalan z romantického filmu, ale miluje ho. Aj napriek tomu ho nedokáže a ani nechce zmeniť. Jedného dňa sa však Justin správa úplne inak ako doposiaľ. Obaja spolu prežijú dokonalý deň, na ktorý Rhiannon nedokáže zabudnúť. Na druhý deň si ale Justin skoro nič nepamätá a v tej chvíli do jej života stúpi cudzinec, ktorý tvrdí, že dokonalý deň strávila s ním, avšak v Justinovom tele. Hoci Rhiannon už skoro nič nedáva zmysel, je odhodlaná nájsť pravdu. 

S chladnou hlavou môžem prehlásiť, že David Levithan patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov. Mám pocit, akoby do každej svojej knihy vložil kúsok zo seba. Nesústreďuje sa iba na hlavnú dejovú líniu. Okrem tej do príbehu vždy vloží množstvo hlbokých myšlienok, odkazuje sa na problémy mládeže a takisto aj súčasného sveta. Reflektuje rôzne spôsoby, ako spoločnosť vníma ľudí, ktorí sú iní. "A" sa každý deň budí ako odlišný človek. Iný chalan zas trpí obezitou a ľudia sa za ním otáčajú. Ďalší je zas inak orientovaný a množstvo ľudí jeho presvedčenie netoleruje. Každý z nich je rovnaký, no zároveň sa od druhých tak veľmi odlišuje. Levithan svoje myšlienky do knihy vkladá nenúteným spôsobom a obohacuje vďaka nim každé svoje dielo. A práve to sa mi na jeho knihách páči. 

"Keď som bola malá, bála som sa, že sa raz zamilujem do niekoho škaredého. Ako do Shreka. Potom som pochopila, že ak budem niekoho milovať, bude mi pripadať krásny, nech bude vyzerať akokoľvek. Rada by som verila, že môžeme niekoho milovať tak, že nám na ničom nebude záležať. Alebo sa mýlim?"

Len málokedy ma kniha "chytí" tak, že ju nemôžem odložiť. Čítanie Ještě jeden den, a to nepreháňam, ma naozaj bavilo. Nielen vďaka pútavému námetu a štýlu, ktorý sa veľmi dobre a rýchlo čítal. Kniha ma zaujala najmä kvôli tomu, že som si vôbec nevedel predstaviť, ako sa skončí. Mal som viacero verzií, no autor ma aj napriek tomu prekvapil niečím úplne iným. Tešil som sa z každého momentu, ktorý "A" strávil s Rhiannon a smútil som vtedy, keď smútili aj hlavné postavy. Knihu som jednoducho prežíval spolu s nimi a verte, že to sa mi stáva iba málokedy. David Levithan má u mňa ďalší plusový bod, hoci už pred touto knihou ich bolo veľmi veľa. Tak či onak, druhý diel sa mi páčil ešte viac než prvý. A to je už čo povedať...

"Plačem, pretože som šťastná, a takisto plačem, pretože si až teraz uvedomujem, ako veľmi som sa bála, že budem nešťastná. Plačem, pretože po prvýkrát po dlhom čase mám pocit, že môj život dáva zmysel."

Je veľmi ťažké prísť s originálnym nápadom, ktorý by nekopíroval predošlé knihy alebo sa na ne aspoň okato nepodobal. David Levithan ma opäť presvedčil o tom, že je talentovaný autor a že dokáže vytvoriť strhujúci príbeh. Hoci by niektorí čitatelia označili knihu iba ako oddychové čítanie, a ja s nimi samozrejme súhlasím, román má v sebe veľký potenciál. Už teraz sa neviem dočkať tretej knihy. Jej dátum vydania síce ešte nie je známy, no naisto viem, že si ju prečítam hneď, ako to bude možné. Ak stále váhate nad vianočným darčekom, toto je jedna z najlepších možností. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete zakúpiť na ich webovej stránke, konkrétne na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Želanie s trpkou príchuťou | recenzia knihy Bolo raz jedno zlomené srdce (Stephanie Garber)

Stephanie Garber vstúpila do literárneho sveta známou fantasy trilógiou Caraval. Bolo raz jedno zlomené srdce je prvým dielom jej ďalšej trilógie, ktorá sa v angličtine čoskoro dočká svojho finále. V slovenskom preklade zatiaľ vyšla iba prvá časť, ktorá čitateľom predstavuje magický svet so zradným Princom sŕdc. Evangeline Foxová odjakživa verila v pravú lásku a šťastné konce... až kým nezistila, že sa láska jej života chystá oženiť s inou. V zúfalej nádeji, že svadbu zastaví a vylieči svoje ranené srdce, uzavrie dohodu s charizmatickým, no podlým Princom sŕdc. Ten od nej na revanš za svoju pomoc žiada tri bozky. No už po prvom bozku Evangeline pochopí, že vyjednávanie s nesmrteľnými je veľmi nebezpečná hra a Princ sŕdc chce v skutočnosti oveľa viac, než mu sľúbila. Princ sŕdc má s Evangeline veľké plány, ktoré ju buď privedú k jej vysnívanému šťastnému koncu, alebo do záhuby. (zdroj: anotácia)  „Zlomené srdce dokáže trhať dušu kúsok po kúsku. Zmení ťa na masochistu, ktorý túži byť...