Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ještě jeden den (David Levithan)

Každé ráno sa budíme do nového dňa, ktorý prináša množstvo výziev, radosti, spomienok, ale aj príležitostí užívať si život. Niekto sa ráno chystá do školy, iný zas do práce alebo k svojim blízkym. Nie je na tom nič zvláštne. Rozmýšľal už ale niekto z vás nad tým, aké by to bolo prebudiť sa každý deň v inom tele? Začínať vždy od začiatku, nevediac, kam vaše kroky povedú na ďalší deň? V knihe Den co den, ktorá pochádza z pera obľúbeného autora Davida Levithana, sme spoznali chlapca menom "A", ktorý sa každý deň budí ako niekto iný. Jeden deň je športovcom, ktorý rád obháňa dievčatá, inokedy zas poctivou študentkou, ktorá sa celý deň nepohne od kníh. V neposlednom rade je tínedžerom, ktorý trpí depresiami a snaží sa ukončiť svoj život. "A" si nedokáže vysvetliť, prečo je taký, aký je, avšak nemôže to zmeniť. Každý sa predsa nejaký narodí...

"'...nemáme predsa tajomstvá všetci? Možno sa netýkajú nášho pôvodu, ale vieš napríklad, prečo si taká, aká si? Alebo prečo robíš veci, ktoré robíš? Neviem, prečo som sa narodil takýto ‒ ale ty to o sebe nevieš tiež. Všetci tak trochu tápeme v tme. Ibaže moja tma je o niečo netradičnejšia než tá tvoja.'"

V druhom pokračovaní sa stretávame s Rhiannon, pre ktorú je každý deň rovnaký. Má priateľa Justina, ktorý síce nie je chalan z romantického filmu, ale miluje ho. Aj napriek tomu ho nedokáže a ani nechce zmeniť. Jedného dňa sa však Justin správa úplne inak ako doposiaľ. Obaja spolu prežijú dokonalý deň, na ktorý Rhiannon nedokáže zabudnúť. Na druhý deň si ale Justin skoro nič nepamätá a v tej chvíli do jej života stúpi cudzinec, ktorý tvrdí, že dokonalý deň strávila s ním, avšak v Justinovom tele. Hoci Rhiannon už skoro nič nedáva zmysel, je odhodlaná nájsť pravdu. 

S chladnou hlavou môžem prehlásiť, že David Levithan patrí medzi mojich najobľúbenejších autorov. Mám pocit, akoby do každej svojej knihy vložil kúsok zo seba. Nesústreďuje sa iba na hlavnú dejovú líniu. Okrem tej do príbehu vždy vloží množstvo hlbokých myšlienok, odkazuje sa na problémy mládeže a takisto aj súčasného sveta. Reflektuje rôzne spôsoby, ako spoločnosť vníma ľudí, ktorí sú iní. "A" sa každý deň budí ako odlišný človek. Iný chalan zas trpí obezitou a ľudia sa za ním otáčajú. Ďalší je zas inak orientovaný a množstvo ľudí jeho presvedčenie netoleruje. Každý z nich je rovnaký, no zároveň sa od druhých tak veľmi odlišuje. Levithan svoje myšlienky do knihy vkladá nenúteným spôsobom a obohacuje vďaka nim každé svoje dielo. A práve to sa mi na jeho knihách páči. 

"Keď som bola malá, bála som sa, že sa raz zamilujem do niekoho škaredého. Ako do Shreka. Potom som pochopila, že ak budem niekoho milovať, bude mi pripadať krásny, nech bude vyzerať akokoľvek. Rada by som verila, že môžeme niekoho milovať tak, že nám na ničom nebude záležať. Alebo sa mýlim?"

Len málokedy ma kniha "chytí" tak, že ju nemôžem odložiť. Čítanie Ještě jeden den, a to nepreháňam, ma naozaj bavilo. Nielen vďaka pútavému námetu a štýlu, ktorý sa veľmi dobre a rýchlo čítal. Kniha ma zaujala najmä kvôli tomu, že som si vôbec nevedel predstaviť, ako sa skončí. Mal som viacero verzií, no autor ma aj napriek tomu prekvapil niečím úplne iným. Tešil som sa z každého momentu, ktorý "A" strávil s Rhiannon a smútil som vtedy, keď smútili aj hlavné postavy. Knihu som jednoducho prežíval spolu s nimi a verte, že to sa mi stáva iba málokedy. David Levithan má u mňa ďalší plusový bod, hoci už pred touto knihou ich bolo veľmi veľa. Tak či onak, druhý diel sa mi páčil ešte viac než prvý. A to je už čo povedať...

"Plačem, pretože som šťastná, a takisto plačem, pretože si až teraz uvedomujem, ako veľmi som sa bála, že budem nešťastná. Plačem, pretože po prvýkrát po dlhom čase mám pocit, že môj život dáva zmysel."

Je veľmi ťažké prísť s originálnym nápadom, ktorý by nekopíroval predošlé knihy alebo sa na ne aspoň okato nepodobal. David Levithan ma opäť presvedčil o tom, že je talentovaný autor a že dokáže vytvoriť strhujúci príbeh. Hoci by niektorí čitatelia označili knihu iba ako oddychové čítanie, a ja s nimi samozrejme súhlasím, román má v sebe veľký potenciál. Už teraz sa neviem dočkať tretej knihy. Jej dátum vydania síce ešte nie je známy, no naisto viem, že si ju prečítam hneď, ako to bude možné. Ak stále váhate nad vianočným darčekom, toto je jedna z najlepších možností. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete zakúpiť na ich webovej stránke, konkrétne na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...