Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nehľadaj ma (Gayle Formanová)

Meno Gayle Formanová nie je na Slovensku neznámy pojem. V preklade jej vyšli viaceré knihy pre mladých – Ak zostanem, Kam zmizla, Iba jeden deň či Bola som tu. Tentokrát však prichádza s knihou pre dospelých, ktorá prináša viditeľne iný príbeh. Román mal nižšie hodnotenie než tie predošlé, avšak keďže ma anotácia príbehu zaujala a knihy G. Formanovej patria medzi moje najobľúbenejšie, neváhal som a pustil sa aj do tej najnovšej. 

Štyridsiatnička Maribeth Kleinová žije veľmi rýchly život. Nevie, kde jej hlava stojí, a na nič nemá čas. Je typickým príkladom dokonalého workoholika, ktorý popri rodinných a osobných starostiach úplne zabúda na oddych. Domáce prostredie ju ubíja, manžel je priveľmi zaneprázdnený, dvojčatá si vyžadujú neustálu pozornosť. Až na to jedného dňa horko doplatí a prekoná infarkt. Spočiatku sa strachuje, či pre práceneschopnosť po operácii dokáže dobehnúť všetky povinnosti, ktoré na ňu čakajú, no potom si to uvedomí. Jej život nejde správnym smerom a najlepšie by bolo, keby utiekla od všetkého a od všetkých. A tak to urobí. 

"Opustiť rodinu nebola hračka. No zvládla to." 

Či ma zaujal autorkin štýl, azda nemusím ani spomínať. Gayle Formanová píše pútavo a veľmi dobre a aj to je jeden z dôvodov, prečo mám jej knihy tak rád. Aj v momentoch, keď sa dej vyvíjal pomalšie, totiž dokázala danú situáciu a zápletku vykresliť pútavo. Jednoducho povedané, ak sa aj v danej chvíli v knihe nič prevratné nedialo, jej čítanie som si aj napriek tomu užíval. A hoci je Nehľadaj ma trochu inou šálkou kávy, musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila. Autorka totiž poukazuje na to, aké škodlivé následky môže mať neustála zaneprázdnenosť a takisto aj na to, ako dokáže jedno rozhodnutie od základov zmeniť váš život. 

"Takto to v živote chodí. Ľudia vám vstupujú do života. Niektorí zostanú. Niektorí nie. Niektorí sa vám vzdialia nadobro, iní po čase prídu nazad." 

Treba však povedať, že odísť od rodiny, od malých detí, manžela a od všetkých povinností, je pomerne trúfalé a vo viacerých ohľadoch aj zbabelé. Neraz som to hlavnej hrdinke vyčítal. Počas života však prídu mnohé momenty, kedy máme chuť sa všetkého vzdať a jednoducho utiecť. Je iba otázkou, koľkí z nás to naozaj dokážu. Gayle Formanová mala svoj príbeh ale dokonale premyslený a až do samého konca som nedokázal predpovedať, ako to celé nakoniec dopadne. Oceňujem najmä napínavý záver a nečakaný zvrat, ktorý do príbehu autorka vložila. A síce má Nehľadaj ma o niečo nižšie hodnotenie než predošlé knihy, musím povedať, že ma zaujalo rovnako, ak nie o trochu viac. Najmä pre originálny nápad a posolstvo, ktoré do svojho diela Formanová vložila. Práve vďaka nemu sa z napohľad oddychovej knihy (ako stvorenej na letnú dovolenku) stal príbeh, ktorý zaujme aj náročnejšieho čitateľa. 

"Pobozkali sa a bolo to, akoby niekto nahodil poistky v dávno opustenom dome: dlho nepoužívaná elektrina sa nielenže prebudila, ale svetlá zažiarili ešte jasnejšie." 

Dejová línia knihy Nehľadaj ma nie je príliš zložitá a autorka stavila najmä na jednoduchosť a nenáročnosť. Aj napriek tomu si však príbeh dopredu veľmi dobre premyslela, aby v závere románu čitateľa prekvapila nečakanými odhaleniami. Musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila a rozhodne ju odporúčam aj vám – v prípade, že hľadáte oddychové čítanie na leto, ktoré vám spríjemní voľné chvíle. Azda sa vám bude páčiť rovnako ako mne. Prajem pekné čítanie! :-) 

"Jej život sa ešte len formoval. Ako hojaca jazva. Alebo ako rozpísaný príbeh." 


Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...