Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Caraval (Stephanie Garberová)

Zaspomínajte si na malú chvíľu na svoje detstvo. Milovali ste kúzelníkov, magickú šou a cirkusy? Túžili ste byť aspoň na okamih ich súčasťou? Stephanie Garberová vám to prostredníctvom Caravalu umožní. Scarlett chcela magický Caraval vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí.

Slovenské vydanie magickej knihy Caraval sa očakávalo už niekoľko mesiacov. Román si totiž získal tisícky priaznivcov po svete, no takisto aj svojich odporcov, vďaka ktorým vznikli na knihu rôznorodé reakcie. Keďže ma originálny nápad príbehu zaujal, v neposlednom rade aj samotná obálka, rozhodol som sa dať knihe šancu. A určite to neľutujem

"Každý človek má moc zmeniť svoj osud, ak v sebe 
nájde dostatok odvahy bojovať za to, po čom 
prahne zo všetkého najviac." 

Hneď na úvod musím povedať, že na mňa autorkin štýl zapôsobil už na prvých stranách. Garberová sa doslova hrala so slovami, vytvárala netradičné prirovnania a neustále ma nútila čítať ďalej. Práve vďaka tomu som sa veľmi rýchlo prelistoval prvou polovicou knihy. Na fantasy príbehoch mám rád najmä to, že majú autori voľnú ruku v interpretácii prostredia, magického sveta a jeho postáv. Autorka túto možnosť využila veľmi dobre a z originálneho nápadu, s ktorým sa v kníhkupectve tak často nestretnete, vyťažila čo najviac. Bolo navyše vidno, že mala dopredu všetko dobre premyslené. Na Caravale ma zaujalo aj to, že primárnym motívom nebola romanca medzi dvoma ľuďmi. Prvok mladej lásky nájdete aj v tejto knihe, avšak nejde o ústredný motív príbehu. 

"Každý jeho dotyk v nej vyvolával farby, ktoré dosiaľ nikdy nevidela. Farby mäkké ako zamat a ostré 
ako iskry, z ktorých sa rodili hviezdy." 

Čo by som však knihe vytkol, je hlavná postava, ktorá sa viackrát správala zvláštne a nevhodne. Uprostred knihy sa takisto vyskytovalo niekoľko hluchých miest, ktoré vývoj dejovej línie spomaľovali. Avšak ak si tieto hluché miesta odmyslíte, čoskoro doslova vhupnete do rýchleho kolobehu udalostí, ktoré sa odohrali v druhej časti príbehu. A zatiaľ čo v prvej polovici knihy autorka vykreslovala celé prostredie príbehu, v tej druhej stavila na akciu. Veľkou výhodou knihy bola jej nepredvídateľnosť. Hoci niektorí čitatelia tvrdia, že pri knihe nemuseli vôbec rozmýšľať a záver príbehu čakali, mňa autorka prekvapila. Práve koniec románu obsahuje nečakaný zvrat, ktorý vás prinúti siahnuť aj po pokračovaní. Dátum jeho vydania však zatiaľ známy nie je.
Román Caraval ma veľmi príjemne prekvapil a aj keď mal zopár nedostatkov, čítanie knihy som si užil. Odporučil by som ju všetkým tým, ktorí hľadajú fantasy príbeh a chcú na chvíľu ujsť z reality. Caraval na svojho návštevníka pôsobí reálnym dojmom, no i tak je to iba hra. Veď sa o tom presvedčte sami! Prajem pekné čítanie. :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.
Zdroj obrázkovzdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo