Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Svišť (John Grisham)

Ľudia očakávajú, že sudcovia budú čestní a spravodliví. Ich integrita a nestrannosť sú základom dobre fungujúceho súdneho systému. Lenže čo ak niektorý sudca obíde zákon alebo prijme úplatok? Vyšetrovateľke Lacy Stoltzovej poskytne záhadný zdroj informácie, ktoré odhalia totožnosť najskorumpovanejšieho sudcu v dejinách súdnictva. Lenže odkiaľ pochádzajú také presné informácie? A čo je zdrojom obrovských ziskov onoho sudcu? Všetko naznačuje, že bol zapojený do výstavby kasín v rezervácii domorodého kmeňa Tappacolov, ktoré mali obyvateľom priniesť ekonomickú prosperitu, no namiesto toho sa otvorili dvere korupcii, prostitúcii, organizovanému zločinu, násiliu, ba i priamemu odstraňovaniu nepohodlných ľudí. Lacy Stoltzová ale okamžite vytuší, že tento prípad môže byť veľmi nebezpečný...

Musím sa priznať, že som tvorbu Johna Grishama pred tým, ako sa ku mne dostal Svišť, nepoznal. Vedel som však, že patrí medzi obľúbených autorov súčasnosti a jeho knihy sa zaraďujú do kategórie náročnejších románov. Do čítania som sa púšťal bez očakávaní, no musím povedať, že ma Svišť prekvapil. S podobnou tematikou prišiel Grisham aj v románe Osamelý strelec, ktorý sa taktiež venoval právu a súdnictvu.

Štýl autora bol úplne iný, než na aký som bol v príbehoch, ktoré sa sústreďovali na odhalenie zločinu, zvyknutý. Autor kladie veľký dôraz na opisný slohový postup.  Jeho štýl vyjadrovania je zložitý, zápletka zauzlená, a preto sa od čitateľa vyžaduje väčšia sústredenosť než pri oddychových románoch. Súčasťou knihy je aj bonusová poviedka, ktorú autor umiestnil na začiatok románu. Tá vo mne však (schválne) zanechala rozporuplné reakcie – najmä preto, že som spočiatku nepoznal vzťahy medzi jednotlivými postavami a vlastne ani postavy ako také. Grisham taktiež využil striedanie perspektív prostredníctvom viacerých rozprávačov príbehu

"Žil v tieňoch vlastného temného svetla, kde vládli peniaze a občas bolo treba odstrániť zopár ľudí." 

Čo by som ale knihe vytkol a čo jej vytknú určite aj mnohí ďalší čitatelia, bola chýbajúca akcia. Aj napriek tomu, že si autor všetko do detailov premyslel a román napísal pútavo, sa môže čitateľ po chvíli začať nudiť. A hoci ma táto kniha bavila, podľa môjho názoru obsahovala až príliš veľké množstvo opisov. Taktiež mi trvalo určitý čas, pokým som sa v celej zápletke zorientoval. Neviem, ako vyzerali autorove predošlé knihy, no môj dojem dozaista ovplyvnil aj fakt, že väčšinou čítam jednoduchšie príbehy, ktoré majú rýchlejší spád. To ale neznamená, že Svišť nestojí za prečítanie. Práve naopak. 


"Hádam sa to manželka nikdy nedozvie. Čo jej vlastne teraz povie? Má jej prezradiť všetko hneď, alebo počkať na raziu, keď ho odvedú v reťaziach? Čo má teraz robiť, dočerta? Jeho život sa skončil." 

Svišť je ideálna kniha pre toho, kto obľubuje romány s náročnejšou zápletkou – také, v ktorých až do poslednej chvíle nevie, ako sa daný príbeh skončí. Táto kniha ale nie je pre každého a nie každý si jej čítanie užije – najmä pre autorov zložitejší spôsob vyjadrovania.  Pomalému spádu udalostí by sa taktiež hodilo väčšie množstvo akcie. Na druhej strane ale musím povedať, že Grisham odviedol úctyhodný výkon a ak ste čítali nejakú z jeho kníh a páčila sa vám, určite by nemal vo vašej knižnici chýbať ani Svišť. :-) 

zdroj obrázkov: weheartit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo