Preskočiť na hlavný obsah

Čaro ilustrácií, ktoré boli pre nás v minulosti také dôležité | Väzeň z Azkabanu v novom šate

Určite si mnohí z vás pamätajú časy, keď vám rodičia čítali na dobrú noc rozprávky. Keď písmenká boli pre vás ešte zložité a hlas maminy a tata bol oveľa príjemnejší. Ani ste sa nenazdali a uprostred rozprávky ste zaspali... Neskôr čítanie na dobrú noc nahradili obrázkové knižky, ktoré ste si tak radi listovali a ilustrácie napodobňovali a pretvárali na papieri všemožnými spôsobmi. Boli to bezstarostné časy, kedy sa nikto z nás netrápil problémami dospelých a kedy sme sa tešili z maličkostí. Pribúdajúcimi rokmi však obrazové knihy nahradili romány plné malých písmen a tenkých strán. Začali nás lákať zložitejšie zápletky a miesto ilustrácií sme si jednotlivé situácie radšej predstavili sami – vo svojej hlave. Akoby sme zabudli na čaro obrázkov, ktoré boli pre nás v minulosti také dôležité. Ilustrované reedície kníh sú ale dôkazom toho, že obrázky nemusia potešiť iba tých najmenších. Určite ste už v kníhkupectve videli prvé dva diely Harryho Pottera v ilustrovanej verzii. V týchto dňoch k ním pribudne tretí, Väzeň z Azkabanu.

"Ilustrácie v obrázkových knihách sú prvými kresbami, ktoré väčšina detí zbadá. Práve kvôli tomu sú nesmierne dôležité. Všetko, čo v tomto veku vidíme a prežívame, s nami ostane po celý život." Anthony Browne, brainyqoute.com 

Mohli by ste si povedať, že sú tieto knihy určené iba deťom, avšak s týmto tvrdením nesúhlasím. Ilustrácie, ktoré sú dielom talentovaného Jima Kaya, možno označiť za skvost svojho druhu. Kniha obsahuje textúry, malé obrázky, ale takisto aj celostranové ilustrácie. Trh je doslova presýtený rôznymi edíciami tejto čarodejníckej série. Od nových obálok, farebných vydaní, cez rôzne príručky či sprievodcov filmami. To môžu viacerí vnímať negatívne, avšak ako večnému fanúšikovi Harryho Pottera by mi bolo ľúto nemať vo svojej zbierke toto vydanie, ktoré má podľa môjho názoru väčšiu hodnotu než ostatné spomenuté knihy.

K ilustrovanému vydaniu sa navyše veľmi rád vraciam. Len tak si ho prelistujem, "pokochám sa" obrázkami či potajme privoniam ku stránkam knihy. A aj keď sú ilustrované knihy primárne určené deťom (a v kníhkupectve narazíte napríklad aj na Malého princa, ktorý vyzerá podobne než ilustrovaný Harry), myslím, že majú svoje opodstatnenie aj pre dospelých. Práve preto sa už neviem dočkať Väzňa z Azkabanu, ktorý bude bacuľatejší než jeho dvaja predchodcovia. Gorila.sk navyše postla video, v ktorom vám ukáže, ako vyzerá táto kniha vo vnútri! :-) 


Na záver len dodám, že v slovenskom preklade vyšla kniha 14. novembra. Už čoskoro sa môžete tešiť na recenziu plnú obrázkov, preto pozorne sledujte blog. :-) 

zdroj obrázkov: zdroj + vlastné fotografie

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo