Preskočiť na hlavný obsah

Keď je mlčanie silnejšie ako samotný skutok | recenzia knihy Kto je bez viny (Liane Moriartyová)

Manželovo tajomstvo, Zaľúbená hypnotizérka či Veľké malé klamstvá. To sú názvy kníh, ktoré spája jedno meno. Liane Moriartyová. Vo svete patrí medzi úspešných spisovateľov a svojich fanúšikov si získala aj na Slovensku. V preklade jej vyšlo viacero románov, z ktorých každý vyniká dokonalou zápletkou a prepracovanou dejovou líniou.

Aj to je dôvod, prečo som nad prečítaním jej poslednej knihy neváhal ani sekundu. Tentokrát prichádza s príbehom šiestich dospelých ľudí, ktorí sa stretnú na spoločnej záhradnej grilovačke. Tri manželské páry, deti, jeden pes. Spoločné posedenie predsa nemôže nič pokaziť. Alebo áno? Niečo sa však v daný večer udeje. Prešli dva mesiace a oni si stále kladú otázku: Čo by sa stalo, keby sme tam nešli? A najmä: Čia je to vina? Liane Moriartyová si ma svojimi príbehmi získala: a aj keď bola ich ústredná téma podobná, vždy v sebe niesli posolstvo. Téma rodiny, vzťahov, dôvery a tajomstiev bude aktuálna aj o niekoľko rokov a román Kto je bez viny prichádza s obdobným námetom. Musím však povedať, že tento príbeh bol iný než tie predošlé. 

"...ale nedá sa všetko vyriešiť smiechom. Smiali 
sa celých osem rokov. Sľúbili si, že budú pri sebe 
stáť v dobrom i v zlom, ale keď to hovorili, smiali sa, 
pretože vtedy sa im všetko zdalo veľmi, veľmi 
smiešne. Akoby nepodarený účes bol to najhoršie, 
čo ich v živote môže stretnúť." 

Bolo to spracovanie, ktorým sa román líšil od predchodcov. Zatiaľ čo dejová línia predchádzajúcich kníh na mňa pôsobila tajuplne, v prípade Kto je bez viny som bol z tajomstiev skôr nervózny. V príbehu sa niečo udialo, no autorka čitateľovi nepovie pravdu. Necháva ho v napätí, jednostaj strieda časové pásma a jednotlivé diely skladačky predostiera veľmi kostrbato. Od prvej kapitoly som čakal na akési rozuzlenie, alebo aspoň nápovedu, ktorá by mi pomohla v chápaní toho, čo sa v osudnú grilovačku vlastne stalo. Tá však prišla na môj vkus veľmi neskoro. Na knihách Liane Moriartyovej som miloval spôsob, akým autorka príbeh vyrozprávala. Štýl z Kto je bez viny mi však prišiel obyčajný. Prvá polovica navyše obsahovala viaceré hluché miesta, ktoré zápletku neposúvali nijak dopredu. Jednoducho povedané, chýbal jej spád a dynamika

"Trvalo mu celé roky, kým to pochopil  za všetko v živote treba niesť následky."

Musím povedať, že aj napriek aktuálnosti námetu by sa dala téma spracovať oveľa lepšie. Autorka sa v prvej polovici až príliš zamotávala v záhadách. Síce ma čítanie bavilo, román nabral spád až vo svojej druhej polovici. Autorke trvalo veľmi dlho, kým vykreslila celú situáciu, kým čitateľovi priblížila vzťahy medzi jednotlivými postavami, ktorých bolo na môj vkus až príliš veľa. Pozitívne ale hodnotím psychologický podtón príbehu. Autorka poukazuje na pocit viny, ktorý je súčasťou života každého z nás. Analyzuje a zamýšľa sa nad tým, do akej miery dokáže ovplyvniť vina a pochybenie vzťah medzi dvoma ľuďmi. Je  škoda, že autorka potenciál námetu využila len čiastočne a Kto je bez viny je tým pádom iba priemerným oddychovým čítaním.

Kto je bez viny sa nesie v podobnom duchu ako predošlé autorkine knihy. Minimálne z hľadiska výberu témy. K jej spracovaniu mám však, ako už bolo spomenuté, niekoľko výhrad. S odstupom času musím povedať, že som od autorky čítal aj vydarenejšie príbehy. Kto je bez viny je príjemným čítaním, pri ktorom si oddýchnete a zabudnete na problémy všedného života, avšak od knihy netreba očakávať príliš veľké zázraky. Ak ste sa s tvorbou Liane Moriartyovej ešte nestretli, určite by ste mali uprednostniť skôr Veľké malé klamstvá alebo Manželovo tajomstvo.

zdroj obrázkov: weheartit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit