Preskočiť na hlavný obsah

Okamih, ktorý všetko zmení | recenzia knihy Jedna spomienka Flory Banksovej (Emily Barrová)

S pribúdajúcim vekom sa mnohým ľuďom zhoršuje pamäť. A hoci tá dlhodobá ostane viacerým bezo zmeny, s krátkodobou pamäťou majú už starší problém. No čo by sme robili bez zabúdania na nepríjemné a bolestivé udalosti? Asi bol náš život oveľa zložitejší.

Zabúdanie má však aj množstvo negatív. Svoje o tom vie Flora Banksová, ktorá má amnéziu. Od desiatich rokov, kedy jej vyoperovali nádor z mozgu, si nepamätá nič dlhšie ako pár hodín. Dokonca ani to, koľko má rokov. Je závislá od drobných papierikov s poznámkami a počmáraných rúk, kam si zapisuje všetko dôležité. Jednoducho povedané, z jej života sa stal jeden veľký stereotyp, ktorý sa každodenne opakuje. Potom sa však niečo udeje: stretne na oslave chlapca, ktorý ju pobozká. Je to jediná spomienka, čo jej zostane v pamäti. Hoci ona na svojho princa nemôže zabudnúť a urobila by pre neho čokoľvek, Drake, ktorý ju pobozkal, odišiel na zasnežený Svalbard. Vrátiť sa však neplánuje.

"Dnes budem odvážna a normálna. Byť normálna znamená byť odvážna. Budem potichu sedieť a počúvať ostatných. Radšej sa ich budem pýtať ako odpovedať... Stane sa presne to, čo sa má stať."

Emily Barrová má na konte niekoľko úspešných thrillerov pre dospelých. Príbeh o Flore Banksovej sa ale zaraďuje do kategórie young adult. Keď som si prvýkrát prečítal jeho anotáciu, nevedel som, čo si mám o knihe myslieť. Bude to len ďalší príbeh s happyendom, v ktorom dokonalý princ navždy vylieči dievča s poruchou pamäti? Potom som sa dozvedel, že autorka pred napísaním knihy vycestovala na Svalbard. Práve chvíle strávené v tejto mrazivej krajine ju inšpirovali pri tvorbe príbehu o Flore Banksovej. Povedal som si, že dám knihe šancu. A dnes to rozhodne neľutujem. Jedna spomienka Flory Banksovej je emotívny román, ktorý určite stojí za prečítanie.

"Je mi jedno, kde som a prečo. Stojím na lodi uprostred krajiny ako z iného sveta a mám na sebe teplý kabát. To je momentálne všetko, čo potrebujem vedieť." 

Hlavná postava tohto príbehu mi spočiatku vadila. Neustále opakovala tie isté slová, robila tie isté úkony a správala sa rovnako, čo po chvíli začne čitateľa nudiť. Aj napriek tomu som však v čítaní pokračoval. Autorka svoju knihu napísala pútavo a hoci sa v nej na začiatku deje stále to isté, v čitateľovi Barrová vyvoláva akýsi pocit tajomna. Pocit, že sa o pár strán ďalej stane niečo, čo celý príbeh úplne zmení. A to sa naozaj stalo, keď sa Flora v polovici knihy vyberie na zasnežený Svalbard. Úplne sama, v novom kabáte, s notesom a papierikmi, ktoré jej pomáhajú nezabudnúť, prečo sa do tejto severnej krajiny vlastne vybrala. Pobozkala som Draka, ostalo v jej vnútri. Román od tohto momentu zobrazuje väčšie množstvo emócií, spontánnosti a takisto poukazuje na to, prečo je dôležité ísť si za vlastným snom

"Bolo to ako sen, len priveľmi skutočný. Plavila som sa k Drakeovi, celý okolitý svet zmizol a existovala len táto chvíľa, v ktorej som ja Flora bola konečne odvážna."

Jedna spomienka Flory Banksovej nie je bezchybnou knihou a literárni kritici by v nej dozaista našli množstvo nedostatkov. Vystupovanie Flory môže viacerým čitateľom pripadať otravné a predvídateľné, mňa však táto kniha prekvapila: najmä kvôli svojmu druhoplánovému významu. Autorka nielenže zobrazuje život dievčaťa s poruchou pamäti, ale takisto aj poukazuje na dôležitosť odvahy a vytrvalosti, ktoré sú vo viacerých prípadoch podstatnejšie než schopnosti a zručnosti človeka.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.
zdroj obrázkov: weheartit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te