Preskočiť na hlavný obsah

Čo dosiahne vďaka svojej odvahe a dobrému srdcu? | recenzia knihy Malý zázrak (Mira Bartóková)

Rozprávka podľa psychológov nie je len literárnym dielom. Pre malé deti je návodom na to, ako treba žiť. Aj keď sú rozprávky určené deťom, obsahujú množstvo ideí, ktoré nesú posolstvo aj pre dospelých. Neil Gaiman raz vyslovil krásnu myšlienku. „Rozprávky sú pravdivé – nie preto, že nám hovoria, že existujú draky, ale preto, že nám hovoria, že drakov môžeme poraziť.“ Jeho citát dokonale vystihuje život a prekážky, ktoré nám prináša. Malý zázrak je určený deťom, čo vďaka pôvodnej obálke zaiste pochopí každý čitateľ. Nehovoriac o ilustráciách, ktoré dokonale dopĺňajú písané slovo. Kniha má v sebe oveľa viac ako len návod, ako treba žiť. Bartóková poukazuje na silu priateľstva, odvahu; uvažuje o vlastnom ja. Kto vlastne som? Kam patrím a aké je moje miesto vo svete? Dokážem sa vzoprieť pravidlám a ísť za svojím snom? Núti čitateľa myslieť a celý príbeh postavila na jednoduchej dejovej línii. Svoje posolstvo prináša v originálnom a neopakovateľnom príbehu, ktorý zaujme nielen mladých čitateľov. Dovoľte mi predstaviť vám Malý zázrak.

"Zdalo sa mu, že nevie vôbec nič o sebe ani o záhadnom svete za vysokým múrom a bránou. Ale v hĺbke duše vedel, že po niečom túži. Iba zatiaľ nezistil, čo to je."

Keď som sa dostal k anotácii tohto príbehu, vyvolala vo mne zvláštny dojem. Je kniha naozaj určená pre mňa? Dokáže mi niečo dať? Zaujala ma však hlavná postava, napoly zviera a napoly človek, líška Artuš bez jedného ucha, s nevinným a dobrým srdcom. Nepamätá si, kto je ani odkiaľ pochádza. Býva v Domove pre neposlušné a nechcené tvory, v ktorom vládne zlá slečna Pleslivá. Čoskoro si získa náklonnosť prízemka Čačky, s ktorou sa mu podarí zo sirotinca ujsť. Prežijú dobrodružstvo, ktoré ich zavedie do veľkého sveta a napokon aj na cestu za Artušovým pravým osudom. Malý zázrak bol úplne inou knihou než väčšina tých, ktoré som doposiaľ prečítal. Nemožno ju teda porovnávať s ostatnými fantasy dielami. Môžem však povedať, že ma táto kniha prekvapila. Nesie v sebe pekné myšlienky, preto jej čítanie hodnotím ako príjemnú zmenu.

Autorka vo svojom románe apeluje na odvahu dospievajúcich detí a poukazuje na silu priateľstva. Takisto aj na to, ako veľmi dokáže ovplyvniť váš život to, čo máte vo svojom vnútri. Bartóková dokázala vytvoriť pútavý príbeh, ktorý môže zaujať aj staršiu generáciu čitateľov. V knihe nájdete niekoľko hluchých miest a pár výhrad mám aj k hlavnej postave. Tá sa mohla podľa môjho názoru viac prejaviť. Hoci nejde o prevratné dielo, ktoré by prinieslo do sveta literatúry niečo nové, ba výnimočné, iste stojí o vašu pozornosť.

"Myslel na tú noc pred dávnymi rokmi – na nežný spev, na jemné ruky, ktoré ho držali, a na hlas, ktorý povedal: Si malý zázrak. Veľmi, veľmi dlho sme na teba čakali."

Malý zázrak určite nie je iba pre malých. Svojimi myšlienkami dokáže prilákať aj starších čitateľov. Netreba však očakávať zázraky. Ide skôr o jednoduché čítanie, pri ktorom si oddýchnete a zabudnete na problémy bežného sveta. K tomu vám dopomôžu aj spomínané ilustrácie, ktoré z knihy ešte väčšmi robia umelecké dielo. Prvou časťou však tento príbeh nekončí, pretože autorka pripravuje pre svojich čitateľov aj pokračovanie. Azda bude rovnako poučné a pútavé ako aj Malý zázrak. Prajem pekné čítanie! :-)
Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo