Preskočiť na hlavný obsah

Spojí ich smútok | recenzia knihy Najtemnejší úsvit

Pre matku je dieťa to najcennejšie, čo si môže priať. Nielenže ho deväť mesiacov nosí pod svojím srdcom, vychováva ho a snaží sa mu dať kúsok seba. O to ťažšie je pre matku, keď o svoje dieťa príde. Študentke medicíny Charlotte unesú syna Lucasa. Stačila chvíľka nepozornosti v parku. Po desiatich rokoch je z nej pneumologička, má posttraumatickú stresovú poruchu a nedokáže pracovať s deťmi. Porter je otec malého Travisa. Chlapček má silnú astmu a chradne. Keďže Charlotte má povesť odborníčky, zúfalý otec chce, aby syna liečila ona. Charlotte je však neoblomná – žiadnych detských pacientov neprijíma. Na pikniku, ktorý každoročne organizuje jej kolega pre klientov, si Porter padne do oka s príťažlivou, dosť rezervovanou tmavovláskou. Vtedy ešte netuší, že sa zahľadel do Charlotte. Vrhnú sa do vášnivého ľúbostného vzťahu. Obaja sú poznačení tragédiami z minulosti a Porter sa trpezlivo snaží preniknúť pod Charlottin pancier. Stále sa však neodváži požiadať ju, aby Travisa liečila. Vie, že by ju stratil. Mladá lekárka sa ani po toľkých rokoch so synovou stratou nezmierila. Verí, že raz sa Lucas nájde. 

"Slabiky a písmená sa nedajú uchopiť, no aj tak vám dokážu zničiť život rýchlejšie ako guľka z pištole."

Aly Martinezová má na konte viacero románov a knižných sérií, prevažne z kategórie new adult. Vyznačujú sa pútavými obálkami, so svalnatými mužmi v popredí. Najtemnejší úsvit je jej prvá kniha, ktorá vyšla aj v slovenčine. Rozhodol som sa prečítať si ju na základe zaujímavej anotácie. Musím však povedať, že slovenská obálka tejto knihy vo mne vyvolala zmiešané pocity. Knihu by som podľa spomenutej obálky zaradil do kategórie presladených kníh, ktoré sa skončia happy-endom a vývoj ich dejovej línie bude už dopredu jasný. S odstupom času, po prečítaní tejto knihy, však musím povedať, že to tak rozhodne nebolo. Hoci mala kniha niekoľko chýb, určite ju nemožno dopredu odsúdiť na základe obálky. 

"City vychladnú. Posadnutosť oslabne. Pravá tvár sa nedá navždy skrývať."

V prípade Najtemnejšieho úsvitu bolo pre dejovú líniu nesmierne dôležité striedanie rozprávačov, takzvaných POV (points of view). Čitateľ sa tak oboznamuje s príbehom Charlotte a rovnako aj Portera, ktorých spojila bolestivá minulosť. Treba povedať, že autorka počas príbehu neprišla s ničím výnimočným ani originálnym, čo by ste v inej knihe nenašli. Celý príbeh ale podáva príťažlivým spôsobom a kniha sa číta veľmi dobre. Druhá polovica románu je navyše oveľa dynamickejšia než tá prvá; a smeruje k napínavému záveru, ktorý prináša množstvo ďalších otázok. Ako sľubuje anotácia knihy, Najtemnejší úsvit sa prvou časťou nekončí. Fanúšikov už čoskoro čaká pokračovanie s názvom Najjasnejší súmrak. V slovenskom preklade by mal vyjsť v máji tohto roku. 

"Sedeli sme tam vyše hodiny. Držali jeden druhého. Oplakávali sme minulosť, ktorú sme nemohli zmeniť."

Najtemnejší úsvit poukazuje na dôležitosť nádeje v živote človeka. Neraz sa totiž hlavné postavy dostávajú do náročných situácií, a majú pocit, že sa im všetko rúca pred očami. Obdivuhodná je však ich sila bojovať ďalej a nevzdávať sa. Na knihe som ocenil viaceré pekné myšlienky, ktoré boli hodné zamyslenia.  

Podľa literárnych kritikov je Najtemnejší úsvit najlepšou autorkinou knihou. Podľa mňa bola iba oddychovým čítaním, ktoré vám spríjemní voľnú chvíľu, avšak nijako nenadchne. Neprináša totiž nič, čo by ste nenašli aj v iných knihách tohto žánru. Kladne hodnotím najmä vykreslenie postáv a posolstvo knihy. Negatívum vidím v slovenskej obálke a v prvej polovici románu, ktorá obsahovala viaceré hluché miesta. Ako už bolo uvedené, pokračovanie by malo vyjsť v máji 2019

zdroj fotografií: weheartit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...