Preskočiť na hlavný obsah

Cíti sa nevinný, ale nevie to dokázať | recenzia knihy Sieť (Hakan Nesser)


Predstavte si, že sa ráno zobudíte, a bolí vás hlava. Bolí vás tak veľmi, že si nespomínate, čo ste robili poslednú noc. Snažíte sa dostať do kúpeľne, ale dvere sú zamknuté. Keď sa vám ich konečne podarí otvoriť, vo vani nájdete svoju manželku. Mŕtvu. Ste si takmer istý, že vrahom nie ste, ale keďže si z predošlej noci skoro nič nepamätáte, nedokážete sa obhájiť. Popíjali ste s manželkou víno, veľa vína. Pretože ste pred príchodom polície byt dôkladne upratali, považujú vás za vinného. Avšak... ste? 

Stredoškolského učiteľa Janeka Mittera zatknú a obvinia. Napriek nedostatočným dôkazom ho odsúdia a nariadia mu ústavnú liečbu. Prípad zaujme komisára Van Veeterena, uzavretého, cynického a svojrázneho muža so sklonom k hrubosti a melanchólii. Len čo sa pustí do skúmania pozadia vraždy, ukáže sa súvislosť so zvrátenou rodinnou históriou. Van Veeteren postupne preniká do temnej siete vzťahov, lenže vyšetrovanie skomplikuje druhá, ešte zvláštnejšia vražda. Naozaj je Mitter ten, kto zabil svoju ženu? 

"Posledné, čo mu zišlo na um, bol obraz. Starý obraz, ktorý možno kedysi namaľoval on sám. Bol to obraz smrti, nanajvýš osobný a pravdivý. Vôl. A močarina. To bol jeho život. Bol vôl, ktorý zapadol do močariny."

Zvyčajne nečítam knihy od iných, než amerických či britských autorov. Niekedy sa mi ale do rúk dostane aj publikácia, ako je Sieť, ktorú napísal švédsky autor Hakan Nesser. Čím ma zaujala? Na prvé miesto by som rozhodne postavil obálku, ktorá vo mne vyvolala okrem zmiešaných pocitov najmä dojem temnoty a niečoho záhadného, nepredvídateľného. Bola to tiež anotácia, ktorá môj dojem z obálky potvrdila. Akoby mi napovedala, že niečo nebude v poriadku. Keď sa na to pozriem spätne, môžem usúdiť, že som sa nemýlil. Nebudem klamať, ak poviem, že Sieť bola jednou z najlepších kriminálok, ktoré som kedy čítal. 

"Bola to len cesta tmou a ňou aj zostala. Niečo tu však bolo navyše, rástol v ňom nepokoj... Nepokoj, že všetko bude trvať pridlho, že sa znovu pomýli, že zlo sa ukáže omnoho mocnejšie, než chcel pripustiť." 

Jedno z najväčších pozitív vidím v autorovom štýle, ktorý je iný, než ten, na aký som bol zvyknutý (alebo ktorý som od príbehu očakával). Nesser si nedáva servítku pred ústa, jeho štylizácia je často strohá, odmeraná. Ak hovoríme o postavách, v zásade ich nazýva celými menami. Je možné, že daná postava bude v dejovej línii vystupovať iba malú chvíľu; autor ju však stručne uvedie do deja, v krátkosti čitateľa oboznámi s jej povolaním, charakterom a všetkým, čo by mohlo zohrať úlohu. Páčilo sa mi, ako vytvoril charakter Janeka Mittera, ktorého obvinili z vraždy svojej manželky. Bol plný protikladov, vystupoval nepredvídateľne a jediné, o čo mal záujem, bol svätý pokoj... a dobrá cigareta. Práve toto správanie ma často fascinovalo, a mnohokrát prinútilo zamyslieť sa, kde je v skutočnosti pravda

Zo štýlu a vykreslenia postáv sa odvíja aj fakt, že ma autor prinútil po celý čas rozmýšľať nad príbehom. Aj keď budete mať na konci pocit, že sa kniha volá oprávnene tak, ako sa volá – pretože celé je to jedna veľká sieť, nemožno povedať, že by v nej bolo niečo navyše. Nesser sa dokonale vyvaroval hluchým miestam a takisto aj zbytočnostiam, ktoré by zápletku spomaľovali. Hoci sa dejová línia každou kapitolou zapletá, máte pocit, že k niečomu predsa len smeruje. Neviete, čo to niečo bude, ale veríte, že ste na správnej stope. A to je podľa môjho názoru pri takomto románe to najdôležitejšie. Mať pocit, že ste súčasťou toho celého...

"Len čo sa vyspí, bude pripravený znovu sa pustiť do života. Tentoraz od začiatku. Bez toho, čo bolo. S tým bol koniec. Pochopil, že je konečne hotový."

Ako som už uviedol, Sieť je jednou z najlepších kriminálok (alebo detektívok?), ktoré som doposiaľ čítal. Jednak pre atmosféru, ktorú tento švédsky autor vytvoril, ale takisto aj pre postavy, plné záhad a nejasných skutočností. Hakan Nesser využíva princíp odvrátenia pozornosti – a hoci budete už od začiatku tušiť, ako sa kniha skončí, autor vás presvedčí o opaku. Aj keď je jeho štýl špecifický, nemožno povedať, že by išlo o náročné čítanie. Práve naopak. Sieť potenciál zaujať širokú škálu čitateľov, a to nielen milovníkov krimi a záhad. Ak hľadáte netradičný príbeh a tieto riadky vás zaujali, určite by ste mali dať knihe šancu. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Mesto kostí (Cassandra Clare)

Upíri, vlkolaci, bosoráci či  Tieňolovci... Kto nás ochráni pred  Pätnásťročná Clary Frayová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov ? Azda sa v našich končinách nenájde človek, ktorý ešte nepočul o sérii Nástroje smrteľníkov a knihe Mesto kostí , ktorá si medzi nami - knihomoľmi, získala skromný titul  jedna z najlepších . Práve sa pýtam - nie náhodou najlepšia ? A naozaj, Cassandra dokázala niečo neuveriteľné a jej dielo ide príkl...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...