Preskočiť na hlavný obsah

Cíti sa nevinný, ale nevie to dokázať | recenzia knihy Sieť (Hakan Nesser)


Predstavte si, že sa ráno zobudíte, a bolí vás hlava. Bolí vás tak veľmi, že si nespomínate, čo ste robili poslednú noc. Snažíte sa dostať do kúpeľne, ale dvere sú zamknuté. Keď sa vám ich konečne podarí otvoriť, vo vani nájdete svoju manželku. Mŕtvu. Ste si takmer istý, že vrahom nie ste, ale keďže si z predošlej noci skoro nič nepamätáte, nedokážete sa obhájiť. Popíjali ste s manželkou víno, veľa vína. Pretože ste pred príchodom polície byt dôkladne upratali, považujú vás za vinného. Avšak... ste? 

Stredoškolského učiteľa Janeka Mittera zatknú a obvinia. Napriek nedostatočným dôkazom ho odsúdia a nariadia mu ústavnú liečbu. Prípad zaujme komisára Van Veeterena, uzavretého, cynického a svojrázneho muža so sklonom k hrubosti a melanchólii. Len čo sa pustí do skúmania pozadia vraždy, ukáže sa súvislosť so zvrátenou rodinnou históriou. Van Veeteren postupne preniká do temnej siete vzťahov, lenže vyšetrovanie skomplikuje druhá, ešte zvláštnejšia vražda. Naozaj je Mitter ten, kto zabil svoju ženu? 

"Posledné, čo mu zišlo na um, bol obraz. Starý obraz, ktorý možno kedysi namaľoval on sám. Bol to obraz smrti, nanajvýš osobný a pravdivý. Vôl. A močarina. To bol jeho život. Bol vôl, ktorý zapadol do močariny."

Zvyčajne nečítam knihy od iných, než amerických či britských autorov. Niekedy sa mi ale do rúk dostane aj publikácia, ako je Sieť, ktorú napísal švédsky autor Hakan Nesser. Čím ma zaujala? Na prvé miesto by som rozhodne postavil obálku, ktorá vo mne vyvolala okrem zmiešaných pocitov najmä dojem temnoty a niečoho záhadného, nepredvídateľného. Bola to tiež anotácia, ktorá môj dojem z obálky potvrdila. Akoby mi napovedala, že niečo nebude v poriadku. Keď sa na to pozriem spätne, môžem usúdiť, že som sa nemýlil. Nebudem klamať, ak poviem, že Sieť bola jednou z najlepších kriminálok, ktoré som kedy čítal. 

"Bola to len cesta tmou a ňou aj zostala. Niečo tu však bolo navyše, rástol v ňom nepokoj... Nepokoj, že všetko bude trvať pridlho, že sa znovu pomýli, že zlo sa ukáže omnoho mocnejšie, než chcel pripustiť." 

Jedno z najväčších pozitív vidím v autorovom štýle, ktorý je iný, než ten, na aký som bol zvyknutý (alebo ktorý som od príbehu očakával). Nesser si nedáva servítku pred ústa, jeho štylizácia je často strohá, odmeraná. Ak hovoríme o postavách, v zásade ich nazýva celými menami. Je možné, že daná postava bude v dejovej línii vystupovať iba malú chvíľu; autor ju však stručne uvedie do deja, v krátkosti čitateľa oboznámi s jej povolaním, charakterom a všetkým, čo by mohlo zohrať úlohu. Páčilo sa mi, ako vytvoril charakter Janeka Mittera, ktorého obvinili z vraždy svojej manželky. Bol plný protikladov, vystupoval nepredvídateľne a jediné, o čo mal záujem, bol svätý pokoj... a dobrá cigareta. Práve toto správanie ma často fascinovalo, a mnohokrát prinútilo zamyslieť sa, kde je v skutočnosti pravda

Zo štýlu a vykreslenia postáv sa odvíja aj fakt, že ma autor prinútil po celý čas rozmýšľať nad príbehom. Aj keď budete mať na konci pocit, že sa kniha volá oprávnene tak, ako sa volá – pretože celé je to jedna veľká sieť, nemožno povedať, že by v nej bolo niečo navyše. Nesser sa dokonale vyvaroval hluchým miestam a takisto aj zbytočnostiam, ktoré by zápletku spomaľovali. Hoci sa dejová línia každou kapitolou zapletá, máte pocit, že k niečomu predsa len smeruje. Neviete, čo to niečo bude, ale veríte, že ste na správnej stope. A to je podľa môjho názoru pri takomto románe to najdôležitejšie. Mať pocit, že ste súčasťou toho celého...

"Len čo sa vyspí, bude pripravený znovu sa pustiť do života. Tentoraz od začiatku. Bez toho, čo bolo. S tým bol koniec. Pochopil, že je konečne hotový."

Ako som už uviedol, Sieť je jednou z najlepších kriminálok (alebo detektívok?), ktoré som doposiaľ čítal. Jednak pre atmosféru, ktorú tento švédsky autor vytvoril, ale takisto aj pre postavy, plné záhad a nejasných skutočností. Hakan Nesser využíva princíp odvrátenia pozornosti – a hoci budete už od začiatku tušiť, ako sa kniha skončí, autor vás presvedčí o opaku. Aj keď je jeho štýl špecifický, nemožno povedať, že by išlo o náročné čítanie. Práve naopak. Sieť potenciál zaujať širokú škálu čitateľov, a to nielen milovníkov krimi a záhad. Ak hľadáte netradičný príbeh a tieto riadky vás zaujali, určite by ste mali dať knihe šancu. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...