Preskočiť na hlavný obsah

Niektoré tajomstvá by mali zostať tajomstvami | recenzia knihy Nechaj si to pre seba


Pred dvoma rokmi vyšla na Slovensku kniha Jeden z nás klame, na ktorú som sa v tej dobe veľmi tešil. Zobrazovala stredoškolské prostredie a študentov, ktorých spájalo jedno – tajomstvá. Kniha Nechaj si to pre seba už v názve napovedá, že sa od svojej predchodkyne nebude veľmi líšiť. Keďže sa mi román Jeden z nás klame páčil, nad prečítaním autorkinho ďalšieho príbehu som neváhal ani sekundu.

Echo Ridge je malé mesto. Ellery v ňom nežila, no dobre ho pozná. Pochádzala odtiaľ jej teta, ktorá ako sedemnásťročná zmizla bez stopy. O pár rokov sa mestečko zviditeľnilo vraždou kráľovnej stredoškolského plesu. Dievča našli mŕtve v zábavnom parku. Ellery sa má teraz nasťahovať do Echo Ridge k starej mame a vôbec ju to neteší. Malebné mesto skrýva plno tajomstiev. Školský rok sa poriadne nezačal a niekto už vyhlásil lov na kandidátky na kráľovnú plesu. Vyhráža sa zopakovaním hrôz spred piatich rokov. Ellery dobre vie, čo znamená mať tajomstvo. Má ho jej mama aj stará mama. A čím dlhšie býva v Echo Ridge, tým viac zisťuje, že všetci niečo skrývajú a nie každý udrží jazyk za zubami. 

"Tí, ktorí v Echo Ridge žijú, sa tvária, akoby mal každý, kto prekročí jeho hranice, zmiznúť z povrchu zemského."

Pamätám si, čo sa mi na románe Jeden z nás klame, páčilo najviac. Bol to štýl autorky, ktorý ma neustále nútil pokračovať ďalej v čítaní. Po odhalení jedného tajomstva prišlo druhé, a McManusová ma držala v napätí až do samého konca. Presne s týmto pocitom som sa púšťal aj do čítania Nechaj si to pre seba. Po prvých kapitolách som ale ostal mierne sklamaný, pretože zápletka príbehu mala veľmi pomalý spád a jej vývoj už od prvej kapitoly stagnoval. Aj keď som často rozmýšľal nad páchateľom (a do poslednej chvíle sa mi ho nepodarilo prekuknúť), dej sa rozbehol až krátko pred koncom knihy. Vtedy sa všetko veľmi rýchlo zomlelo, a ja som sa ani nestihol spamätať, "a bolo po knihe". Musím ale povedať, že práve záver dejovej línie sa autorke podaril najlepšie.

"Ak som sa za roky čítania kníh o skutočných zločinoch niečo naučila, tak to, že vrahom je vždy priateľ."

Ak by som mal na knihe vyzdvihnúť to najlepšie, určite by to boli postavy, ktorým aj v tomto prípade autorka venovala najväčšiu pozornosť. Každú jednu svedomito vykreslila a najmä ich zobrazila realistickým spôsobom. Poukázala nielen na ich život v škole, ale tiež aj na ich súkromné problémy, ktorými si v danom momente prechádzali. Keďže boli rôznorodé, každý čitateľ si v knihe dokáže nájsť tú svoju. Odhliadnuc od spomínaných hluchých miest a pomalšieho vývoja dejovej línie, za pozitívum považujem aj autorkin štýl, ktorý sa ľahko a dobre číta. 

"Pred chvíľou som mu to takmer prezradila. Chcela som. Ale keď to raz prezradím, nebudem to môcť vziať späť."

Ak ste čítali knihu Jeden z nás klame, isto tušíte, že ani Nechaj si to pre seba nebude prevratným čítaním, ktoré zmení váš život naruby. Aj napriek tomu si ale myslím, že tento román stojí za prečítanie. Je to príjemná oddychovka, ktorá by rozhodne nemala chýbať vo vašej knižnici. Autorka zobrazila "vyšetrovanie" vraždy trochu iným spôsobom, a preto môže zaujať najmä mladšieho čitateľa. Ak dáte knihe šancu, prajem vám príjemné čítanie. :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...