Preskočiť na hlavný obsah

Stroje nerobia chyby | recenzia knihy QualityLand


Počuli ste už vetu, že človek sa stal otrokom technológií? Kto by to bol pred niekoľkými rokmi povedal, že sa bez mobilu nepohneme ani na krok. Dokážeme ním zaplatiť v obchode či vybrať si peniaze z bankomatu, a už dávno neplní len funkciu telefonovania. V krajine Marc-Uwe Klinga je ale všetko ešte prepracovanejšie. Jeho QualityLand optimalizuje život pomocou rôznych algoritmov. Služba QualityPartner vám vyhľadá ideálneho partnera, osobný asistent vás dovedie tam, kam sa potrebujete dostať, a androidi v dronoch vedia, že večer po náročnom dni potrebujete kartón piva, skôr ako naň dostanete chuť. Ľudia, roboti a algoritmy obývajú spoločný svet a každý patrí k istej spoločenskej triede. Už vaše meno o vás prezrádza väčšinu z toho, čo je dôležité, a zvyšok sa dozviete z vášho profilu. 

Peter Nezamestnaný je bezvýznamný správca lisu na kovový odpad, ktorého dlhoročná priateľka opustí, len čo ju QualityPad upozorní na lepšie možnosti. Lenže Peter má iné starosti. Azda ako jediný si všimol, že robotickí spoluobčania QualityLandu čelia existenciálnej kríze. Nájde sa dron, ktorý má fóbiu z lietania. Sexrobot s poruchou erekcie. Vojnový robot s posttraumatickou stresovou poruchou. Peter dostane pokyn, aby všetky chybné umelé inteligencie zničil, ale prebudí sa v ňom podozrenie, že v technológii, ktorá všetkých ovláda, je chyba. Možno fatálna

Musím sa priznať, že patrím medzi tých ľudí, ktorých prvé kroky po prebudení vedú k telefónu. Skontrolovať nové správy, odpovedať na e-maily a upozornenia, pozrieť sa, čo nové sa udialo. Anotácia románu QualityLand ma preto veľmi zaujala – akoby bola kniha akýmsi varovným prstom pred tým, kam sa môžeme o niekoľko rokov dostať. Ako sľubuje uvedená anotácia, autor vytvoril satirickú a zarážajúcu verziu budúcnosti, s čím určite súhlasím. Musím však povedať, že som si knihu predstavoval trochu inak – a autor potenciál svojho nápadu využil len čiastočne. Alebo až príliš... 

"Veta, že niekto je človekom mnohých kvalít, získala v QualityLande úplne nový význam."

Vytvoriť dokonalý fantasy svet nikdy nebolo, ani nebude ľahké. Vyžaduje si to hru predstavivosti, premýšľania a tvorby jednotlivých línií. Jedným z hlavných faktorov je akási čiara znesiteľnosti – ktorá určí, čo čitateľ ešte strávi, a čo mu už príde absurdné. Ak uvádzam absurdnosť, počas čítania som sa musel niekoľkokrát pozastaviť: či už nad dejovou líniou alebo nad menami postáv. Nech by bola kniha akokoľvek dobrá, mená Júlia Mníšková, Peter Nezamestnaný, Sandra Adminová, Erik Kachličkár, Tatjana Učiteľková dejepisová, Amy Asistentková zákazníková a ďalšie by jej na kvalite a hodnotení dozaista ubrali. Viem, že v pôvodnom jazyku mohli vyznieť originálne, avšak v preklade pôsobia ako z rozprávky pre 9-ročné deti.

Ďalší problém som videl v štýle autora. Síce ma zaujímalo, čo sa v knihe udeje, nebol som z nej unesený. Autor hlavnú dejovú líniu prepájal s rôznymi textami, ktoré propagovali život v QualityLande, a vyobrazovali ho v tom najlepšom svetle. Z môjho pohľadu však textu chýbalo isté napätie a akcia, ktorá by zaujala moju pozornosť. 

Treba ale povedať, že na portáli goodreads.com má QualityLand priemerné hodnotenie 4,23 a knihu posudzovalo viac ako 6 600 čitateľov. Aj v tomto prípade preto platí, že sto ľudí znamená sto chutí. Ak vás dielo zaujalo, mali by ste mu dať šancu. Ja som od knihy ale očakával niečo iné. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo