Preskočiť na hlavný obsah

Stroje nerobia chyby | recenzia knihy QualityLand


Počuli ste už vetu, že človek sa stal otrokom technológií? Kto by to bol pred niekoľkými rokmi povedal, že sa bez mobilu nepohneme ani na krok. Dokážeme ním zaplatiť v obchode či vybrať si peniaze z bankomatu, a už dávno neplní len funkciu telefonovania. V krajine Marc-Uwe Klinga je ale všetko ešte prepracovanejšie. Jeho QualityLand optimalizuje život pomocou rôznych algoritmov. Služba QualityPartner vám vyhľadá ideálneho partnera, osobný asistent vás dovedie tam, kam sa potrebujete dostať, a androidi v dronoch vedia, že večer po náročnom dni potrebujete kartón piva, skôr ako naň dostanete chuť. Ľudia, roboti a algoritmy obývajú spoločný svet a každý patrí k istej spoločenskej triede. Už vaše meno o vás prezrádza väčšinu z toho, čo je dôležité, a zvyšok sa dozviete z vášho profilu. 

Peter Nezamestnaný je bezvýznamný správca lisu na kovový odpad, ktorého dlhoročná priateľka opustí, len čo ju QualityPad upozorní na lepšie možnosti. Lenže Peter má iné starosti. Azda ako jediný si všimol, že robotickí spoluobčania QualityLandu čelia existenciálnej kríze. Nájde sa dron, ktorý má fóbiu z lietania. Sexrobot s poruchou erekcie. Vojnový robot s posttraumatickou stresovou poruchou. Peter dostane pokyn, aby všetky chybné umelé inteligencie zničil, ale prebudí sa v ňom podozrenie, že v technológii, ktorá všetkých ovláda, je chyba. Možno fatálna

Musím sa priznať, že patrím medzi tých ľudí, ktorých prvé kroky po prebudení vedú k telefónu. Skontrolovať nové správy, odpovedať na e-maily a upozornenia, pozrieť sa, čo nové sa udialo. Anotácia románu QualityLand ma preto veľmi zaujala – akoby bola kniha akýmsi varovným prstom pred tým, kam sa môžeme o niekoľko rokov dostať. Ako sľubuje uvedená anotácia, autor vytvoril satirickú a zarážajúcu verziu budúcnosti, s čím určite súhlasím. Musím však povedať, že som si knihu predstavoval trochu inak – a autor potenciál svojho nápadu využil len čiastočne. Alebo až príliš... 

"Veta, že niekto je človekom mnohých kvalít, získala v QualityLande úplne nový význam."

Vytvoriť dokonalý fantasy svet nikdy nebolo, ani nebude ľahké. Vyžaduje si to hru predstavivosti, premýšľania a tvorby jednotlivých línií. Jedným z hlavných faktorov je akási čiara znesiteľnosti – ktorá určí, čo čitateľ ešte strávi, a čo mu už príde absurdné. Ak uvádzam absurdnosť, počas čítania som sa musel niekoľkokrát pozastaviť: či už nad dejovou líniou alebo nad menami postáv. Nech by bola kniha akokoľvek dobrá, mená Júlia Mníšková, Peter Nezamestnaný, Sandra Adminová, Erik Kachličkár, Tatjana Učiteľková dejepisová, Amy Asistentková zákazníková a ďalšie by jej na kvalite a hodnotení dozaista ubrali. Viem, že v pôvodnom jazyku mohli vyznieť originálne, avšak v preklade pôsobia ako z rozprávky pre 9-ročné deti.

Ďalší problém som videl v štýle autora. Síce ma zaujímalo, čo sa v knihe udeje, nebol som z nej unesený. Autor hlavnú dejovú líniu prepájal s rôznymi textami, ktoré propagovali život v QualityLande, a vyobrazovali ho v tom najlepšom svetle. Z môjho pohľadu však textu chýbalo isté napätie a akcia, ktorá by zaujala moju pozornosť. 

Treba ale povedať, že na portáli goodreads.com má QualityLand priemerné hodnotenie 4,23 a knihu posudzovalo viac ako 6 600 čitateľov. Aj v tomto prípade preto platí, že sto ľudí znamená sto chutí. Ak vás dielo zaujalo, mali by ste mu dať šancu. Ja som od knihy ale očakával niečo iné. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...