Preskočiť na hlavný obsah

Na vlastnú päsť v meste lásky a módy | recenzia knihy Anna a francúzsky bozk (Stephanie Perkins)


Sedemnásťročná Anna sa cíti podvedená. Rodičia ju poslali na ročné štúdium do Paríža – na opačný koniec sveta, do neznámej krajiny, hoci nevie ani slovko po francúzsky. Opúšťa priateľov, črtajúci sa vzťah aj pohodlný americký život, aby začala od základov. Paríž je mestom nevídaných možností, za iných okolností by ju očaril, ale bez svojich najbližších a znalosti jazyka je ako stratená. Rozhodne sa aspoň vyťažiť z pobytu čo najviac a priblížiť sa k svojmu dlhoročnému snu. Pomocnú ruku jej podá šarmantný, bystrý, vtipný spolužiak Étienne. Skrátka chlapec, ktorý má všetko. Žiaľ, aj priateľku. Anna síce verí, že doma na ňu čaká ten pravý, no ani Étienne ju nenecháva chladnou. Napokon, v meste zamilovaných sa láske ťažko odoláva.

Román Stephanie Perkinsovej Anna a francúzsky bozk registrujem už od roku 2012, keď vyšiel v českom preklade – spolu s ďalšími autorkinými knihami pre mladých dospelých. Príbeh vtedy spôsobil doslova ošiaľ. O niekoľko rokov na to vychádza román uznávanej americkej autorky aj na Slovensku a na sociálnych sieťach ho sprevádzajú nadšené reakcie čitateliek. Nielen tých mladých. 

„Je to túžba? Alebo niečo celkom iné? A je vôbec možné, aby som k nemu niečo také cítila, hoci mi to neopätuje?“

Hlavná hrdinka románu pôsobí už od prvej kapitoly dojmom otrávenej študentky, ktorú rodičia poslali do Paríža – a ktorá vo všetkom vidí niečo negatívne. Jej správanie ale môže ospravedlniť fakt, že má sedemnásť rokov a že je v meste módy a lásky úplne sama. Pravdepodobne to bolo aj cieľom Stephanie Perkinsovej, ktorá zápletku postavila na jednoduchosti a príbeh rozpovedala naozaj chytľavo. Vystupovaním Anny, myšlienkovými pochodmi a v neposlednom rade aj uveriteľným slovníkom sa priblížila cieľovej skupine čitateliek a čitateľov. V románe nechýbajú ani opisy Francúzska, ktoré však Anna podáva svojským spôsobom: tak, ako Paríž sama vnímala.


S jednoduchosťou a nenáročnosťou príbehu ale súvisí jeho predvídateľnosť. Aj napriek tomu sa autorka snaží čitateľov držať až do poslednej kapitoly v napätí a vyhnúť sa aspoň do určitej miery klišé situáciám. Azda jedinou nevýhodou slovenského prekladu môže byť doba, v ktorej vychádza – a rovnako aj fakt, že od vydania pôvodnej verzie v roku 2010 sa v kníhkupectvách objavili desiatky podobných príbehov, ktoré môžu byť jeho priamou konkurenciou. 

Hoci kniha Anna a francúzsky bozk neprináša nič prevratné, ide o milé a oddychové čítanie, ktoré vám dozaista spríjemní blížiace sa jarné dni. Román je prvou časťou série Stephanie Perkinsovej, na ktorú nepriamo nadväzujú príbehy o Lole a Isle (Lola and the Boy Next Door /2011/, Isla and Happily Ever After /2014/). Tie v slovenskom preklade vyjdu pravdepodobne o niekoľko mesiacov.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...