Preskočiť na hlavný obsah

Zbaľte si veci, vyrážame! | recenzia knihy Cestovná agentúra Tajné svety (L. D. Lapinski)


Súčasná situácia mnohých z nás láka k tomu, aby sme si zbalili kufor a odišli na druhý koniec sveta, preč od všetkých nariadení a povinností. Vravíte si, že to vôbec nie je také jednoduché? V cestovnej agentúre Tajné svety, ktorú nedávno vymyslela britská autorka L. D. Lapinski, to jednoduché je. Ale veď presvedčte sa sami! A možno skočíte do kufra spolu s hlavnou hrdinkou Flick...

Vitajte v cestovnej agentúre Tajné svety, odkiaľ vás každý kufor prepraví do iného sveta. Stačí vkročiť dnu... Keď dvanásťročná Flick Hudsonová dostane návrh, aby vstúpila do Tajnosvetského spolku, je od radosti celá bez seba. Rýchlo však zistí, že s magickým multiverzom niečo nie je v poriadku. Uprostred leta prichádzajú snehové búrky, miznú celé ulice a jeden kufor ju zavedie do sveta, ktorý zostal celkom opustený. Flick čoskoro poruší spoločenské pravidlá a posunie hranice mágie, aby prišla na to, čo sa vlastne deje. Dokáže však dať všetko do poriadku, skôr než všetky svety – vrátane jej vlastného – navždy zmiznú?

Čas strávený s osobami, ktoré ľúbime, nie je nikdy premárnený.

Harry Potter
už dávno nie je jedinou čarodejníckou ságou pre deti či dospelých. Sériu mladej autorky L. D. Lapinskej však čitatelia k Harrymu neraz prirovnávali a hľadali medzi nimi súvis. Spoločné majú minimálne to, že sú obe „návykové“ a fanúšikov doslova „vcucnú“ do svojho vnútra. Hoci je Cestovná agentúra vhodná pre čitateľov od 7 rokov, na chuť jej dozaista prídu aj starší. Kniha je totiž napísaná veľmi dobre a chytľavo a aj napriek jednoduchšej zápletke (ktorú determinuje cieľový okruh čitateľov) využíva autorka naplno svoj rozprávačský talent. Nepriamo pritom poukazuje aj na mravnú stránku života a výchovy.

Síce sa príbeh spočiatku len veľmi pomaly rozbiehal, úvodné kapitoly vynahradila druhá polovica knihy a v neposlednom rade aj vykreslenie ústredných postáv. Aj napriek svojmu veku je mladá Flick odvážnou a vynaliezavou hrdinkou, ktorú si veľmi rýchlo obľúbite. V čase, keď majú čitatelia pocit, že všetko už bolo vymyslené a rozpovedané, prichádza L. D. Lapinski s viacerými originálnymi prvkami, ktoré ozvláštňujú magický svet. Nie je to otrepané lietanie na metle, ale cestovanie pomocou kufrov, ktoré považujem v tejto dobe za výstižné a veľmi invenčné. Originálne sú aj viaceré svety, ktoré autorka v knižke približuje svojom čitateľom. 
 
„Každý sa rodí s obmedzeným množstvom životnej sily vo svojom vnútri. Je to istý druh vlastnej mágie. Keď žiješ vo vlastnom svete, pomaly z nej ubúda, deň čo deň, rok čo rok, až sa ti napokon minie. To určuje tvoj čas na tomto svete.“

Cestovná agentúra Tajné svety je prvou časťou série Iné svety, ktorej pokračovanie vychádza vo Veľkej Británii už tento mesiac. Považujem ju za výborný štart ságy, ktorá môže ešte poriadne prekvapiť. Aj napriek tomu, že je kniha primárne určená deťom, som si jej čítanie užil – a na chvíľu zabudol na všetky starosti a povinnosti. Ak máte radi mágiu a príbehy s jednoduchou zápletkou, Tajné svety budú určite výbornou voľbou.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo