Preskočiť na hlavný obsah

Priateľstvo či nenávisť? | recenzia knihy Kto druhému jamu kope (M. J. Arlidge)

Anglický spisovateľ M. J. Arlidge je autorom viacerých krimi románov o vyšetrovateľke Helen Graceovej  Kto sa bojí, nech nejde do lesa; Ľúbi ma, neľúbi ma; Keď čert nespí a mnohých ďalších, ktoré v posledných rokoch vyšli aj v slovenskom preklade. Nedávno sa k nim pridal aj titul Kto druhému jamu kope, ktorý opäť potvrdzuje autorov výnimočný rozprávačský talent a odhodlanie držať čitateľa do poslednej chvíle v napätí. 
„Máš hodinu života.“ Nič viac vo výhražnom telefonáte nezaznie. Spojenie sa preruší. Je to nejaký kanadský žart? Omyl? Nesprávne číslo? Všetko je lepšie ako mrazivá skutočnosť, že vrah sliedi, čaká a usilovne pracuje na tom, aby do hodiny splnil svoju hrozbu. Ale prečo to robí? Hľadanie odpovede zostane na ostrieľanej hlavnej vyšetrovateľke Helen Graceovej, ktorá má s podobnými prípadmi bohaté skúsenosti. Lenže tentoraz si vrah majstrovsky udržiava náskok nielen pred obeťami, ale aj pred bezradnou políciou. Chýba motív, stopa, podozrenie. Hodina strachu je dlhá ako celý život. (zdroj: anotácia)

„Nemohla nič robiť, nemohla sa schovať, utiecť pred rozsudkom, ktorý na ňu uvalili. A tak iba nehybne stála a civela do čiernoty hustej ako atrament, plná pochybností, či ešte niekedy uvidí svitanie nového dňa.“

Dovolím si povedať, že M. J. Arlidge patrí k najkvalitnejším krimi autorom, ktorých diela sa mi dostali pod ruky. Dokonale premyslená dejová línia, rafinovane vytvorené charaktery a pútavý štýl tohto anglického autora sa podpisujú na kvalite každého románu, ktorý predstavuje svojim čitateľom. To isté platí aj pre titul Kto druhému jamu kope, ktorý sa od samého začiatku nesie v znamení honby za sériovým vrahom. 

O tom, že ide o poriadnu jazdu, svedčí aj 134 krátkych kapitol, ktoré neustále posúvajú dejovú líniu dopredu. Nejde však o kumulované napätie  ako som totiž uviedol, Arlidge si zápletku dokonale premyslel a už v prvých kapitolách núti čitateľov premýšľať nad páchateľom. S odstupom času, ako to už býva zvykom, predostiera ďalších podozrivých, a celý príbeh sa tak čoraz viac zamotáva. Gradácii napätia pomáha aj (v súčasnosti veľmi obľúbené) striedanie viacerých uhlov pohľadu. Spočiatku, pre veľké množstvo postáv, môže pôsobiť mätúco, no po bližšom zoznámení sa s jednotlivými charaktermi rozličné uhly pohľadu dokonale dopĺňajú skladačku udalostí. Vďaka príjemnému a zrozumiteľnému štýlu rozprávania nie je kniha náročná na pochopenie, a preto sa nemusíte báť toho, že by ste sa v nej strácali. 

„Hľadela na podráždeného policajta a uvedomila si, že možno ju nečaká žiadny happyend. Znova sa nad ňou vznášal tieň smrti. Otázka znela, čo s tým? Zostane na mieste, alebo vezme nohy na plecia?“

Román Kto druhému jamu kope nie je iba klasickým krimi trilerom, ktorý sleduje jednu dejovú líniu, v závere ju ukončí a čitateľovi tak poskytne niekoľko hodín príjemného čítania. Autor nazerá do útrob priateľstva – spochybňuje jeho silu a prinucuje čitateľa zamyslieť sa aj nad samým sebou. Som dobrým priateľom? Dokázal by som sa obetovať pre toho druhého? Posolstvo tohto románu, ktoré si však môže každý vysvetliť svojím spôsobom, považujem za pridanú hodnotu publikácie. 

Ak teda hľadáte napínavý a prepracovaný príbeh, ktorý disponuje všetkými atribútmi kvalitnej kriminálky, určite vám túto knihu odporúčam! Dovolím si tvrdiť, že je na dlhé jesenné večery ako stvorená. 
zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...