Stredoškoláčka Tegan je tichá a nenápadná, nechce pútať pozornosť. Aj tak jej má viac než dosť. V škole ju všetci poznajú ako „tú s tou rukou“. Do študentského života za zapája len na sociálnych sieťach, no vždy z anonymných profilov. V jedno popoludnie sa Tegan poháda s mamou a utečie v snehovej fujavici z domu. Zašije sa v maličkom múzeu Thomasa Edisona, kde po škole vypomáha. V múzeu však nezostane dlho sama. Nečakane sa tam zjaví Mac Durant, príťažlivý, talentovaný športovec, miláčik celej školy.
Tegan ho vždy neznášala. Mac má zakrvavenú ruku a správa sa čudne. Inokedy sebavedomý chlapec je teraz rozrušený a žiada ju o pomoc. A ani jeden sa nechce vrátiť domov. Počas nezabudnuteľnej noci odhodia Tegan a Mac masky, za ktorými sa skrývajú pred spolužiakmi a okolím. Odhalia tajomstvá, ktoré dosiaľ nikomu nevyzradili. A hoci úprimnosť k sebe aj k druhým býva oslobodzujúca, občas poriadne zabolí. (zdroj: anotácia)
Val Emmich je americký autor, herec a hudobník, ktorý účinkoval v úspešných seriáloch Škaredá Betty, v dráme Vinyl či v sitkome 30 Rock. Vo svete kníh debutoval románom Nezabudni (The Reminders), no preslávil sa najmä titulom Drahý Evan Hansen (Dear Evan Hansen), ktorý sa stal bestesellerom podľa New York Times. Kniha Možno je to v nás (Maybe We're Electric) po prvýkrát vyšla v roku 2021 a od septembra tohto roka si ju môžu v preklade prečítať aj slovenskí čitatelia.
Keď som prvý raz narazil na anotáciu románu Možno je to v nás, mal som pocit, že táto kniha v sebe skrýva nesmierny potenciál. Stretnutie dvoch napohľad úplne odlišných ľudí však väčšinou predznamenáva jediné – pohromu. Ibaže v prípade stredoškoláčky Tegan a športovca Maca to vyzerá na niečo úplne iné. Hoci by ste to na nich nepovedali, obaja vo vnútri prežívajú vlastný boj. Máte pocit, že to skončí poriadnym klišé? Nie tak celkom. S odstupom času môžem potvrdiť, že mala kniha naozaj veľký potenciál. Čo je ale veľká škoda, tento potenciál podľa môjho názoru nebol dostatočne využitý.
„Stojíme na prahu. Vonku zúri smrtiaci mráz, a napriek tomu sa cítim neuveriteľne živá.“
Autor v knihe približuje pomerne krátky časový úsek. Z toho vyplýva, že nemal možnosť zachytiť vývoj postáv počas dlhšieho obdobia – a hoci mohol dodať obom charakterom hĺbku (keďže sa vzájomne spoznávajú a otvárajú tomu druhému), neurobil tak. Dostatočnú hĺbku nedostalo ani rozprávanie ako také a, bohužiaľ, ostáva preto iba obyčajným rozpovedaním príbehu. Bez toho, aby čitateľa prinútil sa nad zápletkou hlbšie zamyslieť a vyvolať v ňom určitý typ aktivity. Čo však vnímam pozitívne, sú témy, ktorých sa Možno je to v nás dotýka. V súčasnosti je totiž veľmi dôležité o nich hovoriť – a to nielen medzi mladými ľuďmi. Internetová šikana, problémy s nájdením si vlastného miesta vo svete a, bohužiaľ, aj skrývanie sa za niekoho iného. To všetko sú oblasti, ktoré si dozaista zaslúžia pozornosť.
„Jeden oheň vyhasol. Druhý stále zúri v mojom vnútri. Mám toho dosť: nedokážem ďalej znášať to pálenie, ktoré sa šíri mojím vnútrom. Čím skôr ho uhasím, tým skôr môžeme pokračovať...“
Román Možno je to v nás považujem za priemerné čítanie, ktoré neurazí, no zároveň ani veľmi neohúri. Je ideálne v prípade, ak si chcete pri knihe oddýchnuť a príliš nad ňou nepremýšľať. Mnohých ale tento príbeh zaujal, a preto si naň rozhodne treba spraviť vlastný názor. Ak mu dáte šancu, prajem vám príjemné (jesenné) čítanie! :-)
zdroj obrázka: www.bux.sk
Komentáre
Zverejnenie komentára