Les kostí pôsobí ako knižka veľmi útlo. Na začiatku určite upútajú vašu pozornosť červené okraje knihy,
ktoré sa vidia iba málokde. Keď sa do knižky začítate, okolitý svet akoby zmizol a vy sa
priamo prenesiete do príbehu Marry. Ak mám pravdu povedať kniha ma príjemne
prekvapila.
Marry žije v uzavretej kolónii, kde sa svet riadi
jednoduchými pravidlami Sesterstva. Obyvatelia kolónie sa nesmú približovať k
plotu, za ktorým je Les kostí. Žijú v ňom znesvätení, ktorí uhryznutím premenia
človeka na chodiacu mŕtvolu. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už
ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v
presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič
nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom.
Jedno ráno, počas týždňa zásnub a sobášov, je kolónia napadnutá znesvätenými a
Mary nachádza jediné útočisko na zakázanom chodníku, ktorý vedie hlboko do Lesa
kostí. Marry sa vydáva hľadať nový život, lepší svet, oceán.
Mary po smrti svojej matky prestáva veriť v Boha a
nedobrovoľne vstupuje do Sesterstva. Spomína si na príbehy o oceáne, ktoré jej
rozprávala mama. Ako členkou sesterstva navštevuje pacientov ubytovaných v
katedrále. Spozná svoju životnú lásku Travisa. Sesterstvo jej však vybralo
iného, Harryho. Spolu sa vydávajú na cestu za oceánom. Ona jediná verí, že
existuje.
Mama mi často spomínala oceán. Rozprávala o mieste, na
ktorom kam až oko dovidí nebolo nič okrem vody. Vody, čo sa neustále
pohybovala, hnala sa k vám a potom späť.
Jedného dňa mi ukázala fotografiu, na ktorej moja pra-pra-prastará mama ako
dieťa stojí v oceáne. Od tých čias uplynulo veľa času a fotografia už dávno skončila
v ohni, ale pamätám si ju, vyblednutú a ošúchanú. Malé dievčatko obklopené
ničotou. V dávnych príbehoch od mnohých maminých prastarých mám, ktoré mi
rozprávala, znel oceán ako vietor v korunách stromov a ľudia sa po ňom
preháňali.
Autorka si zvolila nezvyčajný štýl písania. Musím ale
nadviazať na slovenský preklad, ktorý ma nemilo prekvapil. Na začiatku je
mierne odfláknutý. Kniha pre čitateľa prináša dostatočnú dávku napätia. V prvej
časti je ho trochu menej (autorka skôr uvádza čitateľa do deja), avšak všetko
sa v druhej časti mení. Zo začiatku som do knihy veľké nádeje nedával. Nevedel
som, ako si mám vysvetliť farebné okraje, a Sesterstvo vo mne tiež
nevzbudzovalo najlepší dojem. Avšak môj názor sa po dočítaní knihy zmenil.
Knižka sa mi páčila a som rád, že som ju dočítal do konca.
Moje hodnotenie:
Carrie Ryan týmto titulom zabodovala. Konečne prišlo niečo
nové ako dlhý čas propagovaný Twilight a ďalšie upírske ságy. Nečudo, že sa
stala hitom. Môžeme sa tešiť aj na druhé pokračovanie - The Dead-Tossed Wawes v
preklade Pobrežie hrôzy (ako uvádza Slovart na zadnej strane obálky). Na
Slovensku vo vydavateľstve Slovart vychádza v novembri 2011. V Amerike vyšla aj
tretia časť s názvom The Dark and Hallow Places.
Komentáre
Zverejnenie komentára