Nie sú živí, no nie sú ani mŕtvi. Sú niečo medzi tým. Druhá
časť série Krásni a mŕtvi je tu! Arizona podľa všetkého spáchala samovraždu.
Niečo tu však nesedí...
Krásni mŕtvi zmizli. Ubehlo už niekoľko týždňov, čo ich
Darina videla naposledy. No vie, že neodišli navždy. Vrátia sa, aby mohli
objasniť záhadnú smrť ďalšieho z nich. Je to už takmer rok, čo sa Arizona
utopila v Hartmannovom jazere. Povráva sa, že to bola samovražda. No niečo na
tom nesedí. Sebavedomá a suverénna Arizona by si predsa nikdy nesiahla na
život. Teraz musí Darina pomôcť Arizone objasniť jej záhadné úmrtie, ako pred
časom pomohla Jonasovi. No treba konať rýchlo, pretože čas sa kráti...
Na toto pokračovanie som sa tešil. Anotácia ma zaujala hneď,
ako som ju zazrel. Kniha sa začína vzdorom Dariny ku svojej vlastnej matke,
ktorú mimochodom, ako sme sa dozvedeli v prvej časti, volá Laura. Ak ste si
mysleli, že je Darina ku svojej matke drzá, ešte sa len máte na čo tešiť.
Zmiznutie Krásnych mŕtvych trvalo len chvíľu. Arizona je ku Darine nedôverčivá.
Zamlčí jej dôležité fakty ako napríklad svojho brata, ktorý je autista a svojho
priateľa, ktorý mal jasný motív ku vražde Arizony. Chce, aby ostali bez viny.
Postupne sa Darina dozvedá tajomstvá o Arizoninej rodine. Čas sa kráti a to pre
Darinu nie je ani zďaleka príjemný fakt. Na Arizoninej smrti jej niečo nesedí.
Prečo by sa sebavedomá Arizona, ktorá sa na verejnosti neukáže bez make-upu
vzdala vlastného života? A prečo by opustila svojho autistického brata, ktorého
osud nie je rúžový? Ich rodičia sa totiž rozvádzajú a majú v pláne predaj domu.
Vošli sme do Forest Laku, zapadnutého mestečka, čo sa
pokúšalo žiť zo svojich dejín a sotva sa vplazilo do dvadsiateho prvého
storočia. Hlavnú ulicu lemovali malé drevené domy, otlčené autá a nákladiaky.
Źalúzie boli stále zatiahnuté, dokonca z lesa sa dotúlali jelene a pásli sa na
riedkych svahovitých trávnikoch pred domami. Jediné svetlo v meste žiarilo pod
plátennou strieškou bufetu, kde som si vtedy dala kávu a odkiaľ som pozorovala
hnedo-bieleho túlavého psa. Od napätia som zovrela volant. Radšej som veľmi
nemyslela dopredu, aby som nestratila nervy. „Dávaj, prosím ťa, pozor. Práve si
prešla na červenú,“ upozornil ma. Pravdu povediac, ani som semafor nezbadala.
Od druhej polovice knihy prichádza napätie, pretože Arizona
konečne prejavuje ku Darine dôveru a rozpovie jej pravdivý príbeh bez toho, že
by jej zamlčala podstatné fakty a udalosti jej života. Kniha je dynamická a
nepredvídateľná. Autorka na konci kompletne objasnila Arizoninu smrť (tak ako
aj v Jonasovom prípade v prvej časti). Prvá časť bola výborná, a tak som si
myslel, že ma nemôže už nič prekvapiť. Avšak mýlil som sa. Autorka dokonale
zaplietla dej medzi postavami a preto budete len zaryto listovať až do samého
konca.
Jazero sa tiahlo do večnosti, stromy na opačnom brehu sa
stratili v hmle. Brodila sa ďalej, už bola po pás vo vode, končekmi prstov
prečesávala hladinu. Napoly sa obrátila, pozrela na nás. „Choď!“ zašepkali sme.
Obrátila sa a pozrela pred seba. Hartmannovo jazero bolo obrovské a nemé. Potom
sa hmla z druhého brehu priblížila k nej. Objala Arizonu, zahalila ju a
odniesla preč.
Tejto časti nemám čo vytknúť. Bola naozaj úžasná. A mne sa
ju podarilo „zhltnúť“ v priebehu pár hodín. Na záver by som chcel poďakovať vydavateľstvu Fragment za poskytnutie recenzného výtlačku knižky na spracovanie.
Moje hodnotenie:
Komentáre
Zverejnenie komentára