Preskočiť na hlavný obsah

Vianočná reťazovka - časť prvá

A je to tu! Práve dnes sa začína projekt, ktorý usporadúva Sue & Secret World of Deep Soul . Každú adventnú nedeľu pridá Sue päť otázok týkajúcich sa Vianoc, na ktoré budeme my, zúčastnení, odpovedať.

1. Čo máš na Vianociach najradšej?
Na Vianociach mám určite najradšej pokojnú, vianočnú atmosféru. Väčšinou je Štedrý deň jediný deň v roku, kedy sa stretne pokope celá rodina. Ozdobovanie vianočného stromčeka je hádam tá najlepšia chvíľa Vianoc.

2. Aké zvyky máš v rodine?
Naša štedrovečerná večera sa začne o siedmej. Ako vždy, otec má pripravených niekoľko "vianočných" slov (hm, niekedy rozpráva poriadne dlho...). Následne hodí do každého rohu orechy, ako symbol dobrých správ. A potom sa začína naša večera. Mamina navarí kapustnicu, a keďže veľmi neobľubujem ryby, na Vianoce mávam vyprážaný syr :). Na koniec večerne nemôžu chýbať oblátky s medom a orechmi.  Keď všetci dovečeriame, nahrnieme sa k vianočnému stromčeku. Rozbalíme si darčeky (ja osobne som sa na ne vždy tešil, ale neskôr som pochopil, že vôbec nie sú hlavnou podstatou Vianoc) a ešte dlho sa z nich radujeme. Zvyšok večera strávime spolu pri vianočných filmoch a rozprávkach...

3. Do kedy si veril/a na Ježiška?
Tak to je ťažko povedať... Akosi som na to prišiel sám... Ale kedy? To si teda netrúfnem povedať... Keď som bol malý, odpovedal by som.

4. Aké darčeky najradšej dostávaš?
Ako som už spomínal, darčeky vôbec nie sú hlavnou podstatou Vianoc. Keby som si mal však vybrať, určite by to boli darčeky, ktoré každého potešia. A mňa potešia darčeky všetkého druhu (hlavne moje obľúbené knižky :) ).

5. Aký je tvoj najobľúbenejší darček z detstva?
Vždy ma potešil každý darček. Keď som bol malý, väčšinou som knižky na Vianoce nedostával. Musím sa priznať, že s intenzívnym čítaním som začal až s príchodom Twilightu a Young Adult na Slovensko. Teraz sa však situácia zmenila a knižky čítam čoraz radšej... Mojimi najobľúbenejšími vianočnými darčekmi v detstve boli určite hračky... (či už auto-dráha, alebo niečo úplne iné...)



Menovky

Labels:

Komentáre

  1. Unknown27. novembra 2011 o 13:34

    zaujímavé :) my kapustnicu máveme výlučne na nový rok nie na štedrý deň :) ale kolko ludi toľko chuti :) ja som zástanca toho, že darčeky si človek má dávať kedykolvek a nielen na sviatky, pre mňa vianoce už dávno prestali znamenať len darčeky, vianoce sú pre mňa čas pokoja a radosť kedy by sme sa nikdy nemali hádať a byť k druhým milý :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. My World of Books27. novembra 2011 o 13:41

    :) Áno, to si výborne vystihla... Inak, tá vianočná poviedka sa nám začína celkom sľubne... :) Bude to zaujímavé :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...
5 komentárov
Pokračovať v čítaní »

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...
6 komentárov
Pokračovať v čítaní »

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...
Zverejnenie komentára
Pokračovať v čítaní »