Beth Revis - Naprieč vesmírom

Ako prežiť na kozmickej lodi, ktorú sprevádzajú klamstvá?

AMY sa spolu s rodičmi dá zamraziť a naložiť na vesmírnu loď Pamodaj. Opustí svojho priateľa, kamarátov a všetkých blízkych, aby sa mohla zúčastniť na misii Archa. Podľa plánu sa majú všetci zmrazení prebudiť o tristo rokov na novej planéte v súhvezdí Kentaura. Alebo o tristojeden rokov? Tak či onak, päťdesiat rokov pred plánovaným pristátím sa kryokomora číslo 42 za nevyjasnených okolností otvorí a Amy sa prebudí v roztopenej kryokvapaline. Niekto sa ju pokúsil zabiť! Amy sa stáva súčasťou malého sveta, v ktorom fungujú veľmi zvláštne pravidlá. Viac ako dve tisícky pasažierov lode Pamodaj sa vo všetkom podriaďujú obávanému tyranovi Najstaršiemu. Starší, Najstaršieho neposlušný nástupca a Amin rovesník, sa usiluje získať jej srdce a popritom sa učí, ako sa má správať, keď jedného dňa prevezme vládu na lodi. Amy mu chce veriť. Ale môže sa spoľahnúť na chlapca, ktorý nikdy nevytiahol päty spomedzi tesných kovových stien vesmírnej lode? Je si istá iba jedným: spolu so Starším musí odhaliť skryté tajomstvá lode, skôr než sa ten, kto ju rozmrazil, pokúsi o ďalšie vraždy.

Nikdy som si knihy nevyberal podľa obálky. Pri tejto ma však obálka veľmi zaujala, a hneď som sa o nej musel dozvedieť viac. Bolo to asi pred dvoma mesiacmi, keď ste ju našli len v predpredaji na stránkach kníhkupectiev. Pútavý názov. Zaujímavá anotácia. Napriek tomu nižšie hodnotenie na portáli GoodReads. Nenechával som sa však odradiť a knižku som zaradil medzi tie, ktoré plánujem prečítať. Pred pár dňami prišiel ten čas, kedy som sa do nej konečne pustil. Knižka má úplne fascinovala, a práve preto bude táto recenzia iná na rozdiel od ostatných, na ktoré ste zvyknutý.

5 dôvodov, prečo musíte mať knižku na svojej poličke:

1. Celá je písaná úplne iným štýlom, na aký sme zvyknutý. Autorka písala knižku striedavo, v každej kapitole menila pohľad – pohľad zo strany Amy alebo pohľad zo strany Staršieho (Elder). Musím priznať, že sa mi viac páčili časti z pohľadu Amy. Boli prepracované. Precítené. Strhujúce.

2. Postava Amy je zvláštna a často krát nevídaná. Amy má sedemnásť rokov, ale na jej vek by som ju určite netipoval. Prvým dôvodom je, že svojho otca nazýva ocko a začiatok knihy je napísaný možno až príliš jemným spôsobom. Ja som si však jej štýl zamiloval a tak som len horlivo otáčal stránky (až do konca, aj keď bolo už nadránom).

3. Knižka má veľmi jednoduchý ale napriek tomu nepredvídateľný dej, ktorý sa každou ďalšou stranou stupňuje a zamotáva. Má kladné aj záporné postavy.  Na konci sa záporné stávajú ešte zápornejšími (uf, pekná hlúposť ma napadla) a ako to už býva, hlavná hrdinka sa musí popasovať so všetkými nástrahami (píšem mierne od veci, som si toho vedomý :D). 

4. Má výborný a dojímavý koniec, ktorý odhaľuje niekoľko tajomstiev. Dozviete sa aj ďalšiu podstatnú informáciu, ktorá bude pre vás prekvapením. Prezradím len, že príjemným. 

5. Veľmi pekné grafické spracovanie. Vydavateľstvo ponechalo pôvodnú obálku (a veľmi dobre urobili) s lesklo-matným povrchom, ktorý vyráža dych. Ešte dlho ju budem na poličke obdivovať...

Druhé pokračovanie vychádza v Amerike už v januári, jeho názov bude Milión sĺnk (The Million Suns). Kedy sa dostane ku nám nevedno, v roku 2012 to asi nebude (ani si neviete predstaviť, ako rád by som ju dovtedy prečítal v origináli... Dúfam, že sa mi to podarí... :D), všetko bude jasnejšie, keď vydavateľstvo poskytne svoj edičný plán. Tak či onak, druhé pokračovanie v mojej knižnici nebude určite chýbať. 

Moje hodnotenie: 5/5

Čo dodať na koniec? Knižka ma príjemne prekvapila. Vôbec som nečakal, že pri nej budem ponocovať. Nič iné mi nezostávalo – nemal som odvahu odložiť ju a nechať na ďalší deň. Pretože viem, že by som zvedavosťou nezaspal. Teraz sa zhodujem s príslovím - Sto ľudí, sto chutí. Dojala ma aj napriek nižšiemu celkovému hodnoteniu (3,84). Patrí medzi tie, ktoré sú moje obľúbené a tie, ktorým som dal to najvyššie hodnotenie. Pretože táto kniha si ho naozaj zaslúži (teda aspoň podľa mňa).