Preskočiť na hlavný obsah

5 dôvodov, prečo... #3


Meme usporadúvava Stormy

... sa stal Odkaz dračích jazdcov svetovým bestsellerom



1. Christopher Paolini začal svoju fantasy sériu písať v pätnástich rokoch. Po menších úpravách Eragon vyšiel v rodinnom vydavateľstve. Po ďalších a ďalších úpravách bol Eragon vydaný vo vydavateľstve Alfred A. Knopf, ktoré knižku rozšírilo po celom svete. A tak netrvalo dlho, a knižka sa dostala aj ku nám. Po chvíli vznikol druhý a tretí diel pôvodnej trilógie. Keďže sa všetky autorove myšlienky a nápady nedali vtlačiť do troch 600-stranových kníh, trilógia sa zmenila na tetralógiu, na konci ktorej sa príbeh konečne uzavrel. 

2. Draky. Urgalovia. Zlý kráľ. Alebo obyčajní ľudia. Paolini vytvoril príbeh plný napätia, dobrodružstva, emócii a v neposlednom rade Zafirniho humoru, ktorý sprevádza čitateľa počas celej série. Práve Zafira sa stala mojou najobľúbenejšou postavou ODJ. Sledujeme, ako sa z dračieho mláďaťa postupne stáva dospelá dračica a z dospievajúceho chlapca muž, ktorý môže raz a navždy zachrániť celý svet spod moci zlého kráľa.


3.  Rovnomenný film. Eragon bol sfilmovaný v roku 2006. Režisérom bol Stefen Fangmeier, Eragona si zahral Ed Speleers, postavu Aryie - Sienna Guillory a rozprávkara Broma - Jeremy Irons. Aj práve vďaka sfilmovanej podobe sa dostala séria Inheritance ku ďalším a ďalším čitateľom. 

4. Obálky. Ako je už pri fantasy knihách známe, veľký podiel na predaji majú práve obálky. Pri tejto sérii je na každej obálke jeden drak. Zafira. Tŕň či Gladear. 

5. Propagácia štvrtej časti. Možno práve vďaka nej sa za jediný deň predalo neuveriteľných 489 500 výtlačkov a tým Inheritance dosiahol absolútne najlepšie predajné výsledky za rok 2011 medzi všetkými knihami pre deti a dospelých. Vo Veľkej Británii sa za päť dní predalo vyše 75 000 výtlačkov, čo znamená jedna kniha za päť sekúnd

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá