Preskočiť na hlavný obsah

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent.


Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka. Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku. Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie. Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené)

„Ako som mohla byť taká naivná, dôverčivá? Ako som sa mohla tak pomýliť? Môj život je možno zmätený, rozvírený chaos, ale jedno som si bolestivo uvedomovala – som v tom sama.“

Ako prvý musím spomenúť unikátny autorkin štýl, ktorý ma držal už od začiatku v napätí. Čitateľovi totiž povie, že sa niečo zlé stalo – netuší však prečo, ani ako sa to stalo. Až postupným odhaľovaním kúskov skladačky zisťujeme, čo všekému predchádzalo. Vďaka takémuto prístupu sa čitateľ stáva súčasťou príbehu a od knihy sa preto nedokáže tak ľahko odtrhnúť. 

Veľmi oceňujem aj hĺbku postáv. Joy Fielding ich vykreslila naozaj dobre a je vidieť, že si celú „pavučinu vzťahov“ dopredu detailne premyslela. Keďže sa príbeh odohráva v čase, spolu s hlavnou dejovou líniou sledujeme aj charakterový prerod postáv, ktoré sa postupne menia. Rodičia chradnú, zatiaľ čo opatrovateľka, zdá sa, omladla. Prerod však vidíme aj v samotnej Jodi, ktorá si až s odstupom času uvedomuje, čo vlastne spôsobila.

„Ak je na tom, čo sa stalo, niečo záhadné, tak iba to, že som to dovolila. V konečnom dôsledku môžem vinu pripísať len sebe. Ja som ju vpustila dnu.“

Niekto by mohol oponovať, že podobných príbehov je v kníhkupectve mnoho. Musí sa však uznať, že práve autorkin talent robí publikáciu inovatívnou (a to aj napriek napohľad obkukanej zápletke). Páčilo sa mi, ako Joy Fielding rovnomerne počas celého príbehu dávkovala akciu, a tak sa nestalo, že by som sa počas čítania nudil. Práve naopak, v knihe som nenašiel ani jedno hluché miesto, čo nebýva úplne zvykom. 

Ak hľadáte zaujímavú drámu s prvkami krimi a psychologického románu, Opatrovateľka čaká v kníhkupectve práve na vás. Moje očakávania splnila na výbornú, a preto vám ju môžem len a len odporúčať. Už teraz viem, že v budúcnosti určite siahnem aj po ďalších autorkiných románoch. Prajem pekné čítanie! :-)

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...