Preskočiť na hlavný obsah

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent.


Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka. Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku. Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie. Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené)

„Ako som mohla byť taká naivná, dôverčivá? Ako som sa mohla tak pomýliť? Môj život je možno zmätený, rozvírený chaos, ale jedno som si bolestivo uvedomovala – som v tom sama.“

Ako prvý musím spomenúť unikátny autorkin štýl, ktorý ma držal už od začiatku v napätí. Čitateľovi totiž povie, že sa niečo zlé stalo – netuší však prečo, ani ako sa to stalo. Až postupným odhaľovaním kúskov skladačky zisťujeme, čo všekému predchádzalo. Vďaka takémuto prístupu sa čitateľ stáva súčasťou príbehu a od knihy sa preto nedokáže tak ľahko odtrhnúť. 

Veľmi oceňujem aj hĺbku postáv. Joy Fielding ich vykreslila naozaj dobre a je vidieť, že si celú „pavučinu vzťahov“ dopredu detailne premyslela. Keďže sa príbeh odohráva v čase, spolu s hlavnou dejovou líniou sledujeme aj charakterový prerod postáv, ktoré sa postupne menia. Rodičia chradnú, zatiaľ čo opatrovateľka, zdá sa, omladla. Prerod však vidíme aj v samotnej Jodi, ktorá si až s odstupom času uvedomuje, čo vlastne spôsobila.

„Ak je na tom, čo sa stalo, niečo záhadné, tak iba to, že som to dovolila. V konečnom dôsledku môžem vinu pripísať len sebe. Ja som ju vpustila dnu.“

Niekto by mohol oponovať, že podobných príbehov je v kníhkupectve mnoho. Musí sa však uznať, že práve autorkin talent robí publikáciu inovatívnou (a to aj napriek napohľad obkukanej zápletke). Páčilo sa mi, ako Joy Fielding rovnomerne počas celého príbehu dávkovala akciu, a tak sa nestalo, že by som sa počas čítania nudil. Práve naopak, v knihe som nenašiel ani jedno hluché miesto, čo nebýva úplne zvykom. 

Ak hľadáte zaujímavú drámu s prvkami krimi a psychologického románu, Opatrovateľka čaká v kníhkupectve práve na vás. Moje očakávania splnila na výbornú, a preto vám ju môžem len a len odporúčať. Už teraz viem, že v budúcnosti určite siahnem aj po ďalších autorkiných románoch. Prajem pekné čítanie! :-)

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...