Preskočiť na hlavný obsah

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent.


Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka. Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku. Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie. Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené)

„Ako som mohla byť taká naivná, dôverčivá? Ako som sa mohla tak pomýliť? Môj život je možno zmätený, rozvírený chaos, ale jedno som si bolestivo uvedomovala – som v tom sama.“

Ako prvý musím spomenúť unikátny autorkin štýl, ktorý ma držal už od začiatku v napätí. Čitateľovi totiž povie, že sa niečo zlé stalo – netuší však prečo, ani ako sa to stalo. Až postupným odhaľovaním kúskov skladačky zisťujeme, čo všekému predchádzalo. Vďaka takémuto prístupu sa čitateľ stáva súčasťou príbehu a od knihy sa preto nedokáže tak ľahko odtrhnúť. 

Veľmi oceňujem aj hĺbku postáv. Joy Fielding ich vykreslila naozaj dobre a je vidieť, že si celú „pavučinu vzťahov“ dopredu detailne premyslela. Keďže sa príbeh odohráva v čase, spolu s hlavnou dejovou líniou sledujeme aj charakterový prerod postáv, ktoré sa postupne menia. Rodičia chradnú, zatiaľ čo opatrovateľka, zdá sa, omladla. Prerod však vidíme aj v samotnej Jodi, ktorá si až s odstupom času uvedomuje, čo vlastne spôsobila.

„Ak je na tom, čo sa stalo, niečo záhadné, tak iba to, že som to dovolila. V konečnom dôsledku môžem vinu pripísať len sebe. Ja som ju vpustila dnu.“

Niekto by mohol oponovať, že podobných príbehov je v kníhkupectve mnoho. Musí sa však uznať, že práve autorkin talent robí publikáciu inovatívnou (a to aj napriek napohľad obkukanej zápletke). Páčilo sa mi, ako Joy Fielding rovnomerne počas celého príbehu dávkovala akciu, a tak sa nestalo, že by som sa počas čítania nudil. Práve naopak, v knihe som nenašiel ani jedno hluché miesto, čo nebýva úplne zvykom. 

Ak hľadáte zaujímavú drámu s prvkami krimi a psychologického románu, Opatrovateľka čaká v kníhkupectve práve na vás. Moje očakávania splnila na výbornú, a preto vám ju môžem len a len odporúčať. Už teraz viem, že v budúcnosti určite siahnem aj po ďalších autorkiných románoch. Prajem pekné čítanie! :-)

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...