Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Lokaj (Katarína Soyka)

Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa-tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.

Lokaj je čerstvou fantasy novinkou na regáloch kníhkupectiev. Zaujímavosťou je, že autorka - Katarína Soyka - pochádza zo Slovenska a spomínaný Lokaj je jej druhým literárnym dielom. Luna je dievča, ktoré by si želal každý jeden rodič. Rodičom frfle, náročky sa prechádza popri Váhu, povestným miestom vrážd a zgrupovania sa upírov a... zamiluje sa do jedného z nich. Čo poviete, aj vy by ste ju chceli za dcéru, no nie? V prvom rade chválim Soyku za vytvorenie tohto charakteru. Luna knižku veľmi dobre osviežuje, možno niekomu bude liezť na nervy, no väčšina čitateľov si ju užije. 

Soyka sa z chýb z jej debutového románu Sklený vrch čiastočne poučila, no hlavná chyba, ktorou je absencia opisov, pretrváva i v Lokaji. Nájdete ich o niečo viac než v predošlej knihe, no stále to nie je pravé orechové. Pozitívne hodnotím výber zápletky, ktorá je v dnešnej dobe populárna a i to, že autorka upírov pojala po svojom, teda vyvrátila výmysly iných, zahraničných, autorov. Čitateľom je tým pádom predostrený príbeh so zaujímavou zápletkou a veľmi rýchlym spádom. Ako ďalšie pozitívne hodnotím kombináciu zahraničných mien (patriacich upírom) zasadených do slovenskej spoločnosti a domácich, slovenských mien. Naozaj udivujúce, čo sa autorke podarilo. Čo ak máme na Slovensku naozaj upírov, čo vy na to? 

Podobne ako aj Sklený vrch, aj Lokaj má pár hluchých miest, ktoré mohla autorka pokojne vyškrtnúť a rozšíriť škálu rozprávania a opisov. Naopak, scény, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti, priestor nedostali. Čo je ale dobré, na svoje si prídu milovníci akcie, nepredvídateľného (keďže autorka je na zvraty doslova špecialista) a rýchlo-plynúceho príbehu. Sem-tam nájdete spomalenie v podobe romantiky a myslím, že väčšinu čitateľov koniec knižky poteší. Musím pochváliť výber obálky, ktorý dodáva knižke moderný šat.

Ak to zhrniem, Lokaj je príjemnou oddychovkou a pre svoje rozmery je ako stvorená na cesty. Soyka sa štylisticky stále posúva dopredu a ľudia, ktorým sa páčil jej debut Sklený vrch, si rozhodne prídu na svoje aj v Lokaji. Dielo bolo krstené pred necelým týždňom na festivale Istrocon v Bratislave, kde bol zároveň uvedený aj titul Šťastlivec (recenzovaný aj na blogu). 

Lokaj si môžete kúpiť napríklad TU.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu HYDRA

Komentáre

  1. Mne tie opisy absolútne nechýbali ani v tejto knihe ,ani v Sklenom vrchu. Možno práve preto sa mi páčia knihy od tejto autorky, lebo majú spád, vždy s atam niečo deje a nezdržuje opismi. A aspoň môžem zapojiť svoju fantáziu a predstaviť si všetko po svojom. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sto ľudí, sto chutí :) Ale máš pravdu, tí, čo ich nemajú extra v láske, sa potešia :)

      Odstrániť
  2. Vyzerá to naozaj dobre, určite by som si knižku rada prečítala 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. NO ja neviem, nikdy som nebola veľkým fanúšikom slovenskej fantasy, lebo to čo som doposiaľ prečítala, ma ani trochu neuchvátilo.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže