Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Crowfieldska kliatba (Pat Walsh)

Predstavte si rozprávku zasadenú do Vianoc. Predstavte si dobre vytvorené charaktery a magické bytosti... Predstavte si 
Crowfieldsku kliatbu. 

Will vie o tajomstve. Ďaleko v lese, niekde za opátstvom, v ktorom žije, je hrob. A pod snehom leží niečo, čo malo žiť naveky. Ale Will nie je jediný, kto o tom vie. Niekto ďalší ho pozoruje... Vo Willovom svete ožíva stredoveká mágia, lesní ľudia, zvláštni svätci, aj kliatby a povery dávnoveku. Chcete vedieť, čo sa stane, keď pochováte anjela? Radšej však nečítajte potme.

Vianočných rozprávok je veľmi veľa. Či sú ich hlavnými postavami škriatkovia,  snehuliaci alebo Santa Clausovia, všetky sa sústreďujú najmä na deti a ich fantazijný svet. Aj Crowfieldska kliatba je určená deťom, no pri čítaní si na svoje prídu aj dospelí. Veľkým pozitívom na tejto knihe je jej krátky rozsah, nie veľmi zložitý dej, ale i napriek tomu zaujímavý a pútavý príbeh s úžasnou vianočnou atmosférou.

Dej je zasadený do Crowfieldskeho opátstva zasneženého tuhým a bielym snehom. Will zisťuje, že niečo nie je v poriadku: pod snehom sa ukrýva čudný tvor, ktorý skrýva tajomstvá. V spoločnosti hoba je odhodlaný záhadu rozlúštiť, no nebude to vôbec ľahké... Možno kniha neobsahuje veľké množstvo postáv, každého typu povahy, ale menej býva často krát viac a v Crowfieldskej kliatbe to platí dvojnásobne. Spoločnosť vám bude robiť spomínaný hob, ktorého som si ja osobne veľmi obľúbil.

Autorka čitateľov nabáda na premýšľanie o zápletke a o tom, ako sa kniha skončí. Kto je tá čudná návšteva, ktorá smeruje do opátstva? Má to niečo spoločné s tvorom, ktorý sa ukrýva v hlbinách lesa? Pat Walsh chválim za atmosféru, ktorá v príbehu vládne. Mám taký pocit, že aj keby som Crowfieldsku kliatbu čítal  v lete, stále by som sa nemohol zbaviť pocitu, že sa nachádzam priamo v opátstve a popri mne padajú vločky snehu. Práve tak som sa cítil pri čítaní tejto knihy. Ak by išlo o klasickú novelu pre mladých, povedal by som, že bola prikrátka. V prípade tejto zimnej rozprávky to ale vonkoncom neplatí a Walsh dielo rozplánovala presne tak, aby sa jej čitatelia nenudili a neboli ani zahltení húfom informácii.

O preklad sa postaralo vydavateľstvo Slovart, ktoré ju vystrojilo úžasným povrchom, a "krvavé" písmená na obálke vyzerajú naozaj dobre. Ale ako sa hovorí: lepšie raz vidieť... Crowfieldsku kliatbu by som odporúčil všetkým milovníkom magických tvorov a rozprávok. Ak už teraz rozmýšľate o vianočnom darčeku pre vaše deti, odporúčam si zapísať práve túto knihu. Človek nikdy nevie, možno aj vaše dieťa padne do sveta mágie a čarov zasneženého opátstva. Alebo to budete vy?

Moje hodnotenie: 

Ďakujem vydavateľstvu Slovart za poskytnutie recenzného výtlačku. 
Crowfielsku kliatbu si môžete kúpiť TU

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...