Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Crowfieldska kliatba (Pat Walsh)

Predstavte si rozprávku zasadenú do Vianoc. Predstavte si dobre vytvorené charaktery a magické bytosti... Predstavte si 
Crowfieldsku kliatbu. 

Will vie o tajomstve. Ďaleko v lese, niekde za opátstvom, v ktorom žije, je hrob. A pod snehom leží niečo, čo malo žiť naveky. Ale Will nie je jediný, kto o tom vie. Niekto ďalší ho pozoruje... Vo Willovom svete ožíva stredoveká mágia, lesní ľudia, zvláštni svätci, aj kliatby a povery dávnoveku. Chcete vedieť, čo sa stane, keď pochováte anjela? Radšej však nečítajte potme.

Vianočných rozprávok je veľmi veľa. Či sú ich hlavnými postavami škriatkovia,  snehuliaci alebo Santa Clausovia, všetky sa sústreďujú najmä na deti a ich fantazijný svet. Aj Crowfieldska kliatba je určená deťom, no pri čítaní si na svoje prídu aj dospelí. Veľkým pozitívom na tejto knihe je jej krátky rozsah, nie veľmi zložitý dej, ale i napriek tomu zaujímavý a pútavý príbeh s úžasnou vianočnou atmosférou.

Dej je zasadený do Crowfieldskeho opátstva zasneženého tuhým a bielym snehom. Will zisťuje, že niečo nie je v poriadku: pod snehom sa ukrýva čudný tvor, ktorý skrýva tajomstvá. V spoločnosti hoba je odhodlaný záhadu rozlúštiť, no nebude to vôbec ľahké... Možno kniha neobsahuje veľké množstvo postáv, každého typu povahy, ale menej býva často krát viac a v Crowfieldskej kliatbe to platí dvojnásobne. Spoločnosť vám bude robiť spomínaný hob, ktorého som si ja osobne veľmi obľúbil.

Autorka čitateľov nabáda na premýšľanie o zápletke a o tom, ako sa kniha skončí. Kto je tá čudná návšteva, ktorá smeruje do opátstva? Má to niečo spoločné s tvorom, ktorý sa ukrýva v hlbinách lesa? Pat Walsh chválim za atmosféru, ktorá v príbehu vládne. Mám taký pocit, že aj keby som Crowfieldsku kliatbu čítal  v lete, stále by som sa nemohol zbaviť pocitu, že sa nachádzam priamo v opátstve a popri mne padajú vločky snehu. Práve tak som sa cítil pri čítaní tejto knihy. Ak by išlo o klasickú novelu pre mladých, povedal by som, že bola prikrátka. V prípade tejto zimnej rozprávky to ale vonkoncom neplatí a Walsh dielo rozplánovala presne tak, aby sa jej čitatelia nenudili a neboli ani zahltení húfom informácii.

O preklad sa postaralo vydavateľstvo Slovart, ktoré ju vystrojilo úžasným povrchom, a "krvavé" písmená na obálke vyzerajú naozaj dobre. Ale ako sa hovorí: lepšie raz vidieť... Crowfieldsku kliatbu by som odporúčil všetkým milovníkom magických tvorov a rozprávok. Ak už teraz rozmýšľate o vianočnom darčeku pre vaše deti, odporúčam si zapísať práve túto knihu. Človek nikdy nevie, možno aj vaše dieťa padne do sveta mágie a čarov zasneženého opátstva. Alebo to budete vy?

Moje hodnotenie: 

Ďakujem vydavateľstvu Slovart za poskytnutie recenzného výtlačku. 
Crowfielsku kliatbu si môžete kúpiť TU

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá