Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: V zajatí snov 3 - Osudové rozhodnutie (Lisa McMann)

Posledná časť trilógie V zajatí snov. 
Janie si myslela, že vie, čo ju v budúcnosti čaká. A myslela si, že sa s tým zmierila. Ale neznesie pomyslenie, že sťahuje Cabela so sebou. Vie, že Cabel s ňou zostane, napriek tomu, čo vidí v jeho snoch. Napadne ju jediný spôsob ako mu dopriať život, ktorý si zaslúži - musí zmiznúť. Budúcnosť, pred ktorou Janie stojí, má zrazu zlovestný háčik a jej možnosti sú ešte chmúrnejšie než si kedy vedela predstaviť. Úplne sama si musí vybrať medzi dvoma zlami. A jej čas sa blíži...

Čo by ste spravili, keby ste mali možnosť vstupovať do cudzích snov, no zároveň by ste sa dozvedeli, že vaše schopnosti sú vaším prekliatím, ktoré vás čoskoro privedie do záhuby?  Autorka pravdepodobne chcela Osudovým rozhodnutím sériu zdramatizovať a ukončiť, no podaril sa jej presný opak. Janie už z prvých strán pôsobila ako kôpka nešťastia, pre ktorú niet pomoci. Pred Janie je v Osudovom rozhodnutí predostrená tajomná minulosť svojej rodiny. Má možnosť spoznať nikdy nepoznaných príbuzných a vyriešiť to, na čo jej ešte zostáva čas. 

Mal som pocit, akoby sa autorka mierne odklonila od hlavnej zápletky a kompletne vyvrátila predstavy čitateľov o vyvrcholení série. Podľa môjho názoru sa mohla viac sústrediť na vzťah hlavných hrdinov a dejovú líniu, ktorá si tým pádom mala zaslúžiť viac pozornosti. Na svoje si ale prídu čitatelia, ktorí majú radi rozprávania a komplikovanú zápletku. 

Prvé dve časti sa od tej tretej zásadne líšia. Zatiaľčo prvý diel bol samý sen, v druhom prišlo na rad napätie a desivé odhalenia tajomstiev. Posledná kniha je akýmsi epilógom, no na viacerých miestach zdĺhavým a zbytočným. Pozitívom je autorkin štýl, ktorý vás prinucuje čítať ďalej. Príbeh je pritom jednoduchý, rýchlo plynúci a kniha sa tým pádom číta veľmi ľahko. Ďalším z pozitív je - podobne ako i v predošlých dieloch - pomerne krátky rozsah a forma denníkových zápiskov, ktorá sa číta veľmi rýchlo. Priestor v Osudovom rozhodnutí si však nájde najmä mama Janie a ďalšie vedľajšie postavy, ktoré potešia nejedného priaznivca série. 

Knihu by som odporúčil fanúšikom série a tým, ktorí sú zvedaví, ako to s hrdinami nakoniec dopadne. Kniha je ako stvorená na oddychové čítanie, no nečakajte famózny koniec, pretože môžete byť trochu sklamaní. 

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Vydavateľstvu Fragment
Knihu si môžete kúpiť TU

Komentáre

  1. Súhlasím, bolo to niečo ako zdĺhavý epilóg. Bola som veľmi smutná, keď sa na konci nekonala absolútne žiadna akcia, ale čítať sa to dalo 8) aspoň sa uzavrela séria, aj keď to mohlo byť lepšie.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...