Preskočiť na hlavný obsah

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú? 

Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad veľakrát upriamila ručička hodín. Aj napriek tomu, že sa považujem za knihomoľa... nebavilo ma to tam. A potom nečudo, že mladí ľudia nečítajú. 

Myslím, že som už na tomto blogu niekedy túto tému spomínal. Čo keby sa osnovy na školách "trochu" upravili? Ja by som bol za radikálnu úpravu, no stačila by aj čiastočná. Predstavte v obsahu učebnice literatúry názov článku: "Hry o život". Alebo si predstavte, keby ste niekde v týchto končinách objavili meno Christophera Paoliniho. To by bolo! Je samozrejmé, že by sa takéto osnovy museli priebežne aktualizovať, pravdaže. Každým dňom sa predsa trend mení a každým rokom "letí" niečo iné. No keby sa tie dve strany z deviatackej Literatúry, ktoré patria J.R.R. Tolkienovi a jeho Pánovi prsteňov, doplnili ďalšími článkami z tejto šálky kávy, verte mi, knihy by si u mladých získali určite viac popularity. 


Povinné čítanie + mladí ľudia = www.referaty.sk
Teda... aspoň tak to bolo u nás na základnej. Myslím, že na strednej sa literatúre nikto nevyhne, no mne to problém, prinajmenšom, nerobí. Knihy milujem, ale moji spolužiaci boli pravým opakom. Jedine... ak by sa za čítanie považovali statusy na Facebooku, v tom prípade by sa niektorí dnes považovali za najväčších knihomoľov. Pre začiatok by možno stačilo, keby povinnú literatúru tvorili spolovice nové knihy a spolovice knihy, ktoré nás majú nejako poučiť (viď Adela a... banánové rybičky :D). Pani učiteľky by si naštudovali, čo dnes "ide" a možno by si young adult fantasy ziskala popularitu aj u starších, nikdy neviete. Mohli by pubertiakov trochu motivovať... a šlo by to samo. Možno. A možno by sa aspoň pár z nich odtrhlo od počítačových hier a závislosti na internete.

Mne by sa niečo takéto rozhodne páčilo. Aký máte názor na povinnú literatúru vy? Dala vám niekedy učiteľka prečítať niečo nové? A... bavili vás vôbec hodiny literatúry? 

Komentáre

  1. My v učebnicích fantasy máme, ale jen ty opravdové velikány. On si pak člověk říká, že je fantasy hrozně málo, ale zase období literatury jsou tuny, takže se to musí probrat všechno, ne jen zasednout u toho posledního - moderního :)) Chápu, že by sis třeba chtěl tohle číst v povinné (kdo ne?), ale já si myslím, že tím by se naopak ztratilo to kouzlo.
    Ono jde prostě jen o to slovo povinná školní četba, a i kdyby to dostaly nějaké pro tebe na první pohled skvělé knížky, jiné by mohlo odradit již jen to, že jim to někdo "přikazuje číst". Ke škole prostě patří, aby sis taky přečetl něco od autora, o kterém se zrovna učíš, aspoň mě se tím nejlíp dostane do hlavy určitý směr.
    A kdo číst nechce, stejně číst nebude, ať už je to povinně nebo dobrovolně :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelý článok. My sme mali posledné dva roky skvelú učitelku ( ale odišla na materskú)Keď sme prechádzali ôsmackú literatúru tak sama na ukážky v knihách nadávala. Podporovala nás v čítaní novších vecí. Vyhlasovala súťaže o čokoládu pre toho kto prečíta najviac strán (aj keď by sme mali čítať pre seba a nie pre nejakú odmenu..) Niektorých spolužiakov aj tá čokoláda nabudila . Občas nás pekne zvozila, že nikto nečíta povinú literatúru. A ja musím z hanbou pridať , že často som aj ja vyhľadávala obsah na hore spomenutej stránke. Ale literatúru som mala rada a čo som pozerala nové učebnice pre deviatakov tak tam sú ukážky z kníh ako napr. Džínsový denník od Zuzky šulajovej. Takže sa to možno lepší.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)
      Tak, tvoju učiteľku naozaj obdivujem! Je to skvelý nápad čítať za čokoládu :) My sme boli posledný ročník zo starej reformy, takže som novú knihu pre deviatakov nevidel. Ale ak tam je to, čo hovoríš... tak je to naozaj super! :)

      Odstrániť
    2. To niesi sám kto ju obdivuje :-) Ale u nás sa snažia aby sme viac čítali . Knižnica spolupracuje zo školou a vyhlasuju súťaže a tak. Len teraz nová učiteľka... No to zas bude :D

      Odstrániť
  3. Ono asi vážně dost záleží na učitelovi, který tě učí. Já jsem do deváté třídy měla učitele, který byl fajn a literaturu neučil podle učebnice. Já sama jsem na osmiletém gymplu a ve srovnání se svou sestrou, která je na normální základce, musím říct, že mám znalosti z literatury lepší. Náš češtinář vždycky vybíral ty nejdůležitější autory, od kterých jsme četli i ukázky, které sám sháněl a kopíroval. Jasně, něco byla nuda, ale něco mě naopak bavilo. Naštěstí jsem až do deváté třídy nikdy nebyla nucena si něco povinně číst doma. :) To samozřejmě přišlo s přechodem do prváku, ale to zvládám a některé knihy mě vážně baví. :))
    A souhlasím s Abyss - kdo číst nechce, tak opravdu číst nebude, to znám ze svého okolí. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Říkám si, že jestli já někdy budu učit češtinu, tak vyberu opravdu čitelné knihy, ale se seznamem ke státní maturitě, vyučující nic neudělá.

      Odstrániť
  4. Já jsem četla na střední klasiku sama od sebe. Akorát v prváku jsme měli povinnou četbu a jinak vůbec ne. Bohužel naše češtinářka, kterou jsme měli v prváku (na osmiletém gymnáziu), byla neskutečně hloupá. Ve druháku a třeťáku jsme měli češtinářku, která hloupá nebyla, co se týká informací, ale zase sociální inteligence byla u bodu mrazu. Až ve čtvrťáku jsme dostali profesorku, která byla sečtělá a hlavně dokázala pro knížku nadchnout.
    V naší třídě četl každý, ne všichni četli klasiku, ale každý si našel něco svého. Ale nikdo nečetl českou literaturu, ale po tom, co jsme dostali tu poslední učitelku, tak někteří ji začali číst.
    Pak jsme šla studovat český jazyk a literaturu a české povinné četbě jsem se nevyhnula. A musím říct, že i v 19. století se u nás psaly pěkné knihy. Teda ale nevím, jak je to u vás na Slovensku. Jediná kniha od slovenského autora byla Kniha o hřbitově od Samka Tále (skloňuje se to?) a musím říct, že byla úžasná.

    Ono je to teďka s tou povinnou četbou takové hloupé, když je státní maturita a ty knížky si člověk přečíst musí. Ale co jsem se dívala na ten seznam, tak se tam dají vybrat pěkné knihy. A je tam i Tvajlajt (toho člověka, kterého napadlo to tam dát, bych propleskla!).
    Člověk se musí jen "kousnout" a přečte cokoli a hlavně musí dát šanci autorům ze své rodné země.

    To jsem se ale rozepsala, promiň za spam. :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že najlepšiu učiteľku mala Mara. Čítacie výzvy.. odmena čokoláda - to sa nevidí :)
      Tak mňa stredná ešte len čaká, takže som na literatúru veľmi zvedavý. :)

      Odstrániť
  5. Myslím, že Abyss to vystihla perfektne, niektoré knihy som mala strašne rada z povinného čítania, Peter a Lucia alebo Don Quijote, to ma naozaj bavilo, ale je pravda, že sa našli knihy, ktoré sa mi nepáčili, ale prečítala som ich. Človeka čítať nikto neprinúti, to musí chcieť alebo ho treba viesť k tomu od mala. Žiadna kniha sa nebude páčiť každému, to je jasné. Myslím, že povinnú literatúru študenti nečítajú len z princípu, pretože to musia. Tak ako tebe sa nepáči v povinnom čítaní klasika, niekomu by nevyhovovala YA, nikdy neulahodíš všetkým :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Teším sa na strednú a literatúru, ktorá ma tam čaká. :) Pretože verím, že ma určite viac zaujme. Lebo posledný rok to bolo len o chichúňaní sa celej triedy nad tými dvojzmyselnými hláškami z článku.
      Ohľadom klasiky si myslím, že jej tam je priveľa. A keby ju doplnilo niečo moderné, určite by to nikomu neuškodilo :)
      Ale ako Mara povedala, učebnice sa menia a v 9. ročníku sa od septembra nájde napríklad Džínsový denník :) Takže super!

      Odstrániť
  6. V podstate súhlasím s tým, čo napísala Abyss. Nezáleží na tom, koľko fantasy či sci-fi by v tých osnovách bolo, pretože ak niekto raz čítať nechce, tak čítať nebude a nič ho k tomu neprinúti. Chce to skôr zmeniť prístup učiteľov, ale v konečnom dôsledku ani ten nemôže zaručiť, že to študentov bude baviť – lebo prevažná väčšina študentov je proste lenivá, česť výnimkám. A aj keď by som ja sama ako milovník týchto žánrov bola radšej, keby im ľudia venovali viac pozornosti, neznamená to, že by to takto bolo správne. Sama klasiku nečítam a ak by som ju nemala v povinnom čítaní, tak na ňu ani okom nemrknem, no chápem, že existuje dôvod, prečo sa o nej učíme. Ale to som začala chápať až na výške, keď mi prednášky o literatúre začali dávať skutočne zmysel. No možno nie som ten správny človek, ktorý by to mal súdiť, pretože ja som na základnej ani na strednej povinným čítaním bombardovaná nebola. Naši učitelia boli taktiež príliš leniví, aby sa nás pokúšali prinútiť čítať :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Já mám s povinnou četbou tenproblém, že si říkám: ano, tohle a tamto by mohlo být zajímavé, ale teď si chci přečíst, jen plácnu, Divergent, pokračování téhle skvělé knížky a tamtu knížku, která je podle recenzí úžasná. A na povinnou četbu se tolik nedostanu. Ale i v ní se najdou opravdu skvělé kousky, Saturnina od Jirotky zbožňuju, výborná kniha, stejně tak Robinson Crusoe a když nám učitelka četla ukázku z Dekameronu, celá třída jsme se smáli jak blázen. Jen někdy opravdu kroutím očima nad některými knihami a vím, že bych si je nikdy nepřečetla, jednoduše proto, že se mi nezamlouvá to téma. Já knížky čtu jako zábavu, a nemám chuť mít deprese z něčeho hrozného, jako třeba Kuře melancholik od Šlejhara (a vůbec celý naturalismus).
    Co se týče těch učitelů, tak na češtináře jsme měli fakt docela pech. Studuju na osmiletém gymnáziu, v primě jsme dostali učitelku, která odešla na mateřskou. Tak v sekundě novou. V tercii novou, která nám vydržela dokonce dva roky, než odešla ze školy. V kvintě tedy novou učitelku, která pro změnu odešla na mateřskou po půl roce, takže v únoru jsme dostali novou učitelku, a jelikož v květnu bylo potřeba snížit stavy učitelského sboru kvůli nějakým škrtům, ona nová učitelka, která byla ještě ve zkušebce (a jejímž životním mottem bylo "ale co, na literaturu se vykašleme, budeme dělat pravopis, to je důležitější, i na střední") šla jako první, takže poslední dva měsíce jsme na češtinu měli jenom supl. Loni jsme konečně dostali učitelku, která nás naučila, řekne nám, co je důležité, baví nás to s ní. Když na konci roku zmínila : "pan profesor XY by vás chtěl příští rok učit, co mu mám na to říct?" celá třída zděšeně zařvala NE, už máme jen dva roky do maturity a další změnu fakt nechceme :D
    Tak držte palce, jestli máme onu dobrou učitelku se dozvíme až v září, jak bude znám rozvrh :D Protože sedmého vyučujícího za sedm let fakt nechci poznat...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Niečo mi hovor. My sme mali v päťke jednu slovenčinárku. V šestke nám dali druhú, v sedmičke tretiu, osmičku sme začali s "trojkou", lenže tá začala chýbať a už sa nevrátila. Takže sme mali poriadny sklz, a tak nám vybavili jednu p. uč, čo prišla z dôchodku. Ale ani tá nemôže učiť večne, takže v devine sme dostali piatu slovenčinárku. 5 rokov = 5 učiteľov, 5 rôznych spôsobov vyučovania. Takže sme na tom rovnako. A tá piata bola úžasná. Doučila nás, čo sa dalo, aby sme tie Monitory napísali čo najlepšie. Ale nedalo sa dobehnúť všetko, pretože na to bolo už neskoro. Takže len dúfam, že naša trieda nedopadne so slovenčinou na strednej zle.

      Odstrániť
  8. Ja chodím na 8-ročné gymko a prvé štyri roky sme mali učiteľku, ktorá mala strašne rada knihy a preto aj nám dala ako úlohu každy mesiac prečítať knihu a napísať dejovu osnovu alebo obsah na knihu akú sme chceli, nuž ale jasne že tu bolí taký čo nečítali a len to stiahli z netu (musím sa priznať že aj ja som to párkrát spravila alebo som si vyberala najtenšie knihy aké som našla, až pokiaľ sa mi nedostal do rúk Eragon a zo mna sa nestal tento kniho-maniak). Späť k téme, tento rok sme už mali inú učiteľku a tá nám dávala ako povinné čítanie knihy podľa učebných osnov(Shakespear,Gavlovič, Hollý, Kolár,a pod.) Nie žeby bola zlá učiteľka ale dávala nam proste to čo budeme potrebovať pri maturite, a to žiaden učiteľ nemôže ovplyvniť. Čo sa týka článkov v učebnici, tie ma vždy tak nudili že som sa musela strašne premáhať, aby som neodišla do ríše myšlienok a nepremýšlala o hocijakých blbostiach, len nie a nie dávala pozor na hodine(v čom som väčšinou neuspela). Takže plne súhlasim s tým že by sa mali konečne zobudiť a ísť s dobou pretože takýto systém poväčšine odrádza deti od čítania. Myslím si že v knihách ako napr. Hunger Games, Eragon, Pán prstenov sa nájde veľa pozitív pre študentov alebo pomôžu oveľa lepšie rozvíjať fantáziu ako taký Svatopluk od Hollého, ktorému málo kto rozumie, nie to ešte niečo z toho ma. Síce dosť to záleži aj od okolností,napr. aký je učiteľ, aký maju k výučbe prístup žiaci atd. ale toto je môj názor a ako to vidím ja. Inak článok je strašne super som rada že sa niekto odhodlal napísať niečo na túto tému.(y)-toto je akože že palec hore, ak nepoznaš pozri si to vo fb chate ;)
    (wauw môj najdlhší komentar, pekne som sa rozkecala :D)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Veľmi dobrý názor 8)
    Mňa povinné čítania nebavili, ale vždy som si zapísala každý názov knihy, ktorú som mala prečítať a aj som to prečítala. Tak som sa dostala k niektorým úžasným dielam, ktoré ma naozaj bavili ako Jules Verne a jeho 2 roky prázdnin alebo Rómeo a Júlia, potom som čítala aj Sen noci svätojánskej od neho a nepovinne! 8D Kto chytá v žite, Na západe nič nové a pritom vojenská tematika sa mi moc nelúbi, Reštavrácia sa mi nelúbila, ani Dom v stráni...ble 8D ale dočítala som 8D vždy. Ale súhlasím, že mohli by tam strčiť aspoň ja neviem, niečo z fantasy, lebo aj tam sú ponaučenia a dobré príbehy...ale bohužial stará škola je ťažko ovplyvniteľná 8D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Povinné čítanie je des, ale ak chce človek bez väčších problémov prejsť cez maturitné skúšky, je lepšie prečítať si aspoň niektoré diela, pri ktorých obsah jednoducho nestačí. To isté platí i na vysokých školách (podľa toho ktorý odbor, na mojom to budem potrebovať). No medzi tou hŕbou hlúposti sa občas nájde i skrytý poklad (Antigona, Hamlet, Hrdinovia či niektoré poviedka Jozefa Gregora-Tajovského :)).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pamätám si na ukážku z Do konca od Tajovského. Tá patrí podľa mňa medzi najlepšie, ktoré sa v tých knihách Literatúry nachádzali.

      Odstrániť
  11. Jé, také HG v literatúre, dobrý nápad.^^" A super článok.:) No, my sme toho povinného čítania na základke veľa nemali, takže toto neposúdim.(: Ale nie, hodiny litiky ma nikdy veľmi nebavili.:P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa skôr gramatika, na tej sa mi ruka pohybovala vždy nad hlavou :) :D Strašne ma to tam bavilo. A ďakujem ;)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...