Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Mechanický anjel (Cassandra Clare)

"Tieňolovci, pozor! Keď budete zabíjať druhých, sami zomriete. Váš anjel vás neochráni pred tým, čo nevytvoril ani Boh, ani diabol. Neochráni vás pred armádou, ktorá sa nezrodila ani v nebi, ani v pekle." 

Tessa Grayová má šestnásť a cestuje za svojím bratom do viktoriánskeho Anglicka. Avšak Londýn podľa sveta Cassandry Clare je plný upírov a bosorákov a iných kadejakých príšeriek, ktoré neostanú len tak nepovšimnuté. Tessa začína svoju cestu už sprvu nie celkom šťastne - svojho brata nenájde a zisťuje, že zmizol. Len tak. 

Chuderku Tessu, ktorá sa Londýnom túla na vlastnú zodpovednosť, navyše so strateným bratom, unesie podivná skupina Temných sestier, ktoré tvrdia, že má dar a mala by ho naplno rozvinúť. Našťastie do príbehu zasiahnu Tieňolovci, ktorí Tesse ponúknu pomoc a ktorí ju odvedú Inštitútu. Ak by sa Tessa podvolila a ponúkla Tieňolovcom svoju silu, oni by jej na oplátku pomohli nájsť strateného brata. A keďže Tessa neváha, práve tu sa začína ten desivý kolobeh Pekelných strojov

Cassandra ma už jedenkrát ohúrila - keď jej Mesto kostí vyšlo v slovenskom preklade. Tak návyková a kvalitná séria, ktorú navyše milujú všetci naokolo, sa nevída často. Ak by som šiel porovnávať Mechanického anjela s Mestom kostí, určite by som oponoval NENORMÁLNE krásnou obálkou, prebalom či doskami. Keď neuvidíte, neuveríte - a v prípade Mechanického anjela to platí dvojnásobne. Tu ale moje nadšenie oproti Mestu kostí čiastočne končí, pretože dejovo sa mi Nástroje smrteľníkov páčili o kúsok viac. Možno je to tým, že Cassandra položila Mestom kostí latku poriadne vysoko.

Veľkým pozitívom je prostredie a čas, do ktorého autorka príbeh umiestnila. Vďaka historickému Londýnu mohla Cassandra využiť všemožné opisy budov či oblečenia a keďže v tom naozaj vyniká, čítanie o to viac dýcha netradičnou atmosférou. Mechanický anjel bol však akoby úvodom pre niečo veľkolepé - príbeh plynie pomaly a niekedy sa nevyhol miestam, ktoré ma jednoducho nebavili. No nepochybujem o tom, že pokračovanie bude naozaj veľkolepé. Akoby sa to snažila sama autorka načrtnúť už v prvej časti.

Čo sa týka postáv, opäť sa vytvoril trojuholník Tessy, Willa a Jema. Príbeh je vyrozprávaný práve z pohľadu Tessy, čo mi rozhodne neprekážalo. Will je vtipný a svojimi poznámkami mi neraz vyčaril na tvári úsmev, no Jem je jeho pravým opakom. A to bolo niekedy možno lepšie. Mechanický anjel sa mi páčil. Možno nie tak, ako som si po Meste kostí predstavoval, no rozhodne je to  kniha napísaná kvalitne. A okrem toho... kto by netúžil mať tento, aj navonok krásny, poklad vo svojej knižnici?

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART. Knihu si môžete kúpiť TU

Komentáre

  1. Určite si to plánujem prečítať, Mesto kostí bolo skvelé 8)

    P.S.: pls odstráň si overovanie komentárov, diki

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hej, tvoja posledná poznámka na adresu mimoriadne nádhernej obálky vystihla tú moju chorobnú záľubu v krásnych knihách.
    Mechanického anjela by som mala veľmi rada ako prvého.
    Pretože ak sú Nástroje smrteľníkov až na takej úrovni...radšej najprv Mechanického anjela až potom tú Cassandrinu bombu.
    Okrem toho sa bojím, či sa autorke podarí vystihnúť viktoriánsku atmosféru. Mne sa to veľmi nezdalo (to bude tým, že som čítala v kníhkupectve). Uvidí sa. Ale je pravda, že už by som si knihu nech je hocijaká od tejto autorky mohla prečítať. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jednotka je ešte v pohode, ale dvojka bola fakt... uf... ani to neviem vyjadriť. Z tej som si pekne povedané trhala vlasy a ten koniec...
    Už nech vyjde trojka, lebo sa zbláznim :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ked som si robila okolo seba taky prieskum, (mechanicky anjel vs. mesto kosti) zistila som, ze ludia mali vzdy viac v oblube knihu, ktoru citali prvu. Ja som sa najpru dostala k mechanickemu anjelovi a bola som ocarena, atmosfera viktorianskeho londyna ma ocarila neporovnatelne viac ako mesto kosti. Samozrejme ze aj to bolo skvele, prednedavnom som docitala dalsie dve knihy a idem sa zblaznit cakanim na dalsie 3 :D no nic... asponze mame uz mechanicku princeznu, velmi sa tesim :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá