Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Som roztrieštená (Tahereh Mafi)

Som prekliata. Mám dar. Som monštrum. 
Som viac než len človek. 

Je to už 264 dní, odkedy sa Juliette ocitla v betónovej cele. 264 dní bez možnosti komunikácie s ostatnými ľuďmi, 264 dní sama. Pre svojich blízkych, spolužiakov a rodičov predstavuje hrozbu, ktorú je treba pred svetom ukrývať. Jej dotyk je smrteľný - keď sa jej niekto dotkne, začnú sa diať veci. Čudné veci. Zlé veci. Smrteľné veci. A nikto nevie, prečo. A potom sa na scéne zjaví Adam. Krásny, mladý Adam. Tetovanie na jeho hrudi sa objavuje v Juliettiných snoch. Je to azda nejaké znamenie? Nová šanca na... nádej? Aj vďaka Adamovi sa Juliette naučí svoju ničivú silu ovládať. A možno jej odhalí svet, o ktorom nikdy predtým ani len netušila.

Spočiatku, keď som knihu otvoril, som sa bál. Bál toho, čo sa mi objavilo pred očami - jeden škrt textu striedal druhý a to, čo som sledoval, by sa pokojne mohlo nazvať organizovaným chaosom. Mýlil som sa. Hlboko som sa mýlil a rýchlo som aj pochopil, že Som roztrieštená bude veľkým dielom. Naozaj veľkým.

Jedným z dôvodov, prečo považujem knihu za naozaj dobrú, je autorkin štýl. Mladá Tahereh zariskovala najviac ako mohla: škrtanec tam, škrtanec sem. Krátke kapitoly a ešte kratšie vety. A hlavná postava ako vytrhnutá z blázninca. Bez nich to nešlo. A bez týchto aspektov by ani Som roztrieštená nebola nikdy taká dobrá, ako dnes bezpochyby je. V čom teda spočíva jej čaro? Dielo je niečím novým, nepoznaným, pretože autorka zašla s fantáziou tam, kam sa ostatní neodvážili. Ale knihu nemôžem len chváliť -  no keď som ju zakladal naspäť do poličky, pozitívne dojmy u mňa určite prevládali nad tými negatívnymi.

Jedným z nich je aj začiatok diela - ako som spomínal, autorka ma sprvu trochu šokovala - a nielen mňa - asi každého, kto sa do knihy rozhodol pustiť. Autorke potom trvalo niekoľko ďalších kapitol, pokým sa kniha naozaj rozbehla. Avšak to, čo prišlo hneď po nich, bolo neskutočné. A ja som to niečo miloval. Začiatok sa ale dá pretrpieť, treba sa len nevzdávať a som si istý, že viacerým čitateľom vadiť ani nebude. Rovnako je na tom aj koniec knihy, ktorý tiež nie je taký, aký by sme si ho my - čitatelia - predstavovali. A preto povestné trhanie vlasov neobíde ani fanynky Som roztrieštenej. Alebo skôr Adama?

Dobrá kniha sa dá vycítiť na míle ďaleko - a ja som sa na Som roztrieštenú tešil dlho. Veľmi dlho. Aj keď štýl Tahereh Mafi je svojský a dielo má zopár múch, určite si ho obľúbite rovnako ako ja. O tom sa už ale musíte presvedčiť sami.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačka pre spracovanie recenzie ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Som roztrieštená je dostupná aj v ich e-shope a to na tejto adrese

Komentáre

  1. na tuto knížku jsem dost zvědavá.. všichni ji hodnotí velmi dobře.. =) už se na ni těším, jenom ta obálka se mi moc nelíbí.. ale důležitý je hlavně obsah.. :D ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, aj ja som sa nad obálkou zamýšľal, pretože sa mi páči skôr originálna. Lenže práve Shatter me patrí medzi nešťastníkov, ktoré sa série s rovnakými obálkami nedočkali a od druhej časti majú nový dizajn. A aj preto sa CooBoo rozhodlo o svoje vlastné, takže to neberiem až tak tragicky. Ale zas... aj táto vyzerá naživo celkom pekne :)
      A máš pravdu, dôležitý je hlavne obsah :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá