Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Som roztrieštená (Tahereh Mafi)

Som prekliata. Mám dar. Som monštrum. 
Som viac než len človek. 

Je to už 264 dní, odkedy sa Juliette ocitla v betónovej cele. 264 dní bez možnosti komunikácie s ostatnými ľuďmi, 264 dní sama. Pre svojich blízkych, spolužiakov a rodičov predstavuje hrozbu, ktorú je treba pred svetom ukrývať. Jej dotyk je smrteľný - keď sa jej niekto dotkne, začnú sa diať veci. Čudné veci. Zlé veci. Smrteľné veci. A nikto nevie, prečo. A potom sa na scéne zjaví Adam. Krásny, mladý Adam. Tetovanie na jeho hrudi sa objavuje v Juliettiných snoch. Je to azda nejaké znamenie? Nová šanca na... nádej? Aj vďaka Adamovi sa Juliette naučí svoju ničivú silu ovládať. A možno jej odhalí svet, o ktorom nikdy predtým ani len netušila.

Spočiatku, keď som knihu otvoril, som sa bál. Bál toho, čo sa mi objavilo pred očami - jeden škrt textu striedal druhý a to, čo som sledoval, by sa pokojne mohlo nazvať organizovaným chaosom. Mýlil som sa. Hlboko som sa mýlil a rýchlo som aj pochopil, že Som roztrieštená bude veľkým dielom. Naozaj veľkým.

Jedným z dôvodov, prečo považujem knihu za naozaj dobrú, je autorkin štýl. Mladá Tahereh zariskovala najviac ako mohla: škrtanec tam, škrtanec sem. Krátke kapitoly a ešte kratšie vety. A hlavná postava ako vytrhnutá z blázninca. Bez nich to nešlo. A bez týchto aspektov by ani Som roztrieštená nebola nikdy taká dobrá, ako dnes bezpochyby je. V čom teda spočíva jej čaro? Dielo je niečím novým, nepoznaným, pretože autorka zašla s fantáziou tam, kam sa ostatní neodvážili. Ale knihu nemôžem len chváliť -  no keď som ju zakladal naspäť do poličky, pozitívne dojmy u mňa určite prevládali nad tými negatívnymi.

Jedným z nich je aj začiatok diela - ako som spomínal, autorka ma sprvu trochu šokovala - a nielen mňa - asi každého, kto sa do knihy rozhodol pustiť. Autorke potom trvalo niekoľko ďalších kapitol, pokým sa kniha naozaj rozbehla. Avšak to, čo prišlo hneď po nich, bolo neskutočné. A ja som to niečo miloval. Začiatok sa ale dá pretrpieť, treba sa len nevzdávať a som si istý, že viacerým čitateľom vadiť ani nebude. Rovnako je na tom aj koniec knihy, ktorý tiež nie je taký, aký by sme si ho my - čitatelia - predstavovali. A preto povestné trhanie vlasov neobíde ani fanynky Som roztrieštenej. Alebo skôr Adama?

Dobrá kniha sa dá vycítiť na míle ďaleko - a ja som sa na Som roztrieštenú tešil dlho. Veľmi dlho. Aj keď štýl Tahereh Mafi je svojský a dielo má zopár múch, určite si ho obľúbite rovnako ako ja. O tom sa už ale musíte presvedčiť sami.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačka pre spracovanie recenzie ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Som roztrieštená je dostupná aj v ich e-shope a to na tejto adrese

Komentáre

  1. na tuto knížku jsem dost zvědavá.. všichni ji hodnotí velmi dobře.. =) už se na ni těším, jenom ta obálka se mi moc nelíbí.. ale důležitý je hlavně obsah.. :D ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, aj ja som sa nad obálkou zamýšľal, pretože sa mi páči skôr originálna. Lenže práve Shatter me patrí medzi nešťastníkov, ktoré sa série s rovnakými obálkami nedočkali a od druhej časti majú nový dizajn. A aj preto sa CooBoo rozhodlo o svoje vlastné, takže to neberiem až tak tragicky. Ale zas... aj táto vyzerá naživo celkom pekne :)
      A máš pravdu, dôležitý je hlavne obsah :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Všem klukům, které jsem milovala (J.Han)

Zatiaľ čo v Čechách vyšlo Jenny Hanovej už viacero kníh, pre slovenských čitateľov je viac-menej neznáma. Mnohí ju však spoznajú vďaka knihe  Všem klukům, které jsem milovala , ktorá len prednedávnom vyšla vo vydavateľstve CooBoo. Čo si o tejto letnej oddychovke myslím ja?  V lete len málokto siahne po zložitom čítaní a väčšina z nás obľubuje v tomto období skôr oddychové knihy.   Všem klukům, které jsem milovala je jednou z nich - a síce získala od čitateľov rozporuplné reakcie , väčšiu skupinu tvoria čitatelia, ktorých jej príbeh chytil za srdce . Hlavnou postavou románu je mladá Lara , ktorá si podobne ako všetky jej rovesníčky prešla mnohými láskami . Nikdy však danému chlapcovi nedala najavo, čo k nemu cíti a ľahšie pre ňu bolo vložiť všetky emócie do listov , ktoré ale nikdy nenašli svojho adresáta. No čo sa stane v prípade, keď Larine listy zmiznú a prečítajú si ich ľudia, ktorým boli adresované?  Hneď na začiatku chcem spomenúť, že od knihy...

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...