Preskočiť na hlavný obsah

Veronika Kmeťová: "Nechcela by som Seduktora stretnúť niekde v temnej uličke..."

Pamätáte si ešte na článok, kde som vám predstavoval desivého Seduktora, ktorý o malú chvíľu začne okupovať regále našich kníhkupectiev? Dátum jeho príchodu sa nezadržateľne blíži a aby čakanie bolo ešte kratšie, dnes vám prinášam rozhovor s Veronikou Kmeťovou, jednou z dvojice autoriek pôsobiach po pseudonymom Sofia Vitalle.

Ahoj, Veronika. Seduktor je tvoj prvý publikovaný román, takže do povedomia čitateľov si sa ešte nedostala. Mohla by si sa nám predstaviť?
VK: Ahoj, Domčo. Čo o sebe napísať? Väčšinou sa rozprávam o knihách, nie o sebe, takže to bude trochu ťažšie. Asi by som sa charakterizovala ako 20 ročná stará páka, ktorá miluje knihy a momentálne sa snaží navrhovať domy. Ale kedže si mi prízvukoval, že sa mám vyjadrovať ako človek (poznámka autora článku: krútim hlavou), tak by som to možno povedala takto: „Vyštudovala som Strednú umeleckú školu Ladislava Bielika v Leviciach odbor propagačné výtvarníctvo. Momentálne študujem architektúru a urbanizmus na Slovenskej technickej univerzite. Mám psa, dve andulky, brata a milujem knihy.

Spomínaš, že miluješ knihy. Ako si sa dostala ku písaniu príbehov a kde sa zrodil nápad na Seduktora? 
VK: Hm, určite u každého čitateľa raz nastane taká chvíľa, kedy si povie, že by sa tamtá kniha nemala končiť hentak, alebo, že ten sladký hrdina nemal zomrieť a pomyslí si, aké by to bolo vymyslieť vlastný príbeh. A tak sa v podstate začalo aj moje dobrodružstvo s písaním. Mala som asi 15, príbeh mal len pár strán a nikto to nečítal. Vďakabohu. :) Potom nastalo obdobie, kedy sme s Renčou začali písať spolu. Raz cez prestávku sme hrali takú hru. Jedna napísala vetu a druhá musela nadviazať a tak sa to začalo nabaľovať. Spočiatku boli príbehy určené len pre spolužiakov, no potom to nabralo vážnejší smer a začali sme premýšlať nad Seduktorom. Spomínam si, že prvotný nápad bol vymyslieť postavu, ktorá bude vážne, vážne zlá. Mali sme pokrk sladkých hrdinov, chcelo to niečo nové. A tak vznikol prvotriedny psycho bastard, ktorý striehne na svoje obete pod rúškom tmy a zvodným šepotom sa ich pokúša zviesť na zlé chodníčky.

Svoje dielo si spoločne s Renčou uverejnila na stránke MamTalent.sk. Neskôr sa ti ozvalo vydavateľstvo Ikar, ktoré malo o tvojho Seduktora záujem. Aký to bol pocit? Čakala si, že by si niekedy prechádzala kníhkupectvom a videla tam svoje... knižné dieťa
VKOch, myslím, že v tom momente som aspoň na okamih zistila, čo je to ozajstné šťastie. Bolo to ako dostať v troch rokov pod stromček vysnívanú bábiku, ale asi o tisíckrát lepšie. Nikdy mi ani na um nezišlo, že sa mi niečo také stane, keď budem mať devätnásť.

Aký je Seduktor? Spriatelila si sa s ním za ten čas, čo ste spoločne s Renčou vytvárali jeho osud? 
VK: Temný, zlý Pokušiteľ. Neodolateľný Zvodca hriešnikov. Ale vo vnútri vyvrheľ s dušou, ktorá skrýva tajomstvá. Seduktor je ako postava veľmi zaujímavý charakter. Je to neuveriteľne navyspytateľný bastard, ktorého si obľúbite. Je vtipný, no najlepšie na tom je, že on svoje slová a myšlienkove pochody myslí smrteľne vážne. Má osobnostné čaro, ale úprimne… nechcela by som byť na mieste jeho obetí a stretnúť ho niekde v temnej uličke. Jeho správanie sa nedá dopredu naplánovať, jednoducho vyplýva zo situácie. Nikdy neviem, čím ma prekvapí…Pýtaš sa, či som sa s ním spriatelila. Nie, stal sa súčasťou akejsi alternatívnej časti môjho sveta ako všetci ostatní hrdinovia z knihy.

Komu by si Seduktora odporúčila? A komu podľa teba kniha určite nie je určitená?
VK: 
Seduktorovi prídu na chuť ľudia, ktorí obľubujú napätie, nejaké to temno na stránkach kníh, sexy záporákov a hlavne smrť. Do knihy by sa rozhodne nemali púšťať ľudia s jemnejšou a labilnejšou náturou, pretože Seduktorov príbeh, nie je pre deti, nie je to prechádza ovocným sadom, skôr útek zarasteným chodníkom, ktorý je lemovaný mŕtvolami. Ak nie ste pripravení na následky, nečítajte ho.

Práve pokračuješ s Renátou na pokračovaní. Aký názov preň plánuješ a kedy ho asi môžeme očakávať? Je písanie také jednoduché
VK: No, na túto otázku sa ťažko odpovedá. Ale áno, pracujeme na pokračovaní, ktoré zatiaľ nesie pracovný názov Seduktor – Luciferovo tajomstvo. Musím priznať, že je to dosť náročné vzhľadom k tomu, že obe navštevujeme vysokú školu a napísanie knihy si žiada veľa času. Nedá sa to zbúchať za tri mesiace, keď chceme, aby mal čitateľ z príbehu dobrý pocit. Všetko treba premyslieť, naštudovať si informácie, napísať prvotný koncept, nechať uležať a znovu sa do toho pustiť. A samozrejme môžu nastať aj komplikácie, ako je napríklad možnosť, že múza bude mať už dosť toho, ako nás musí neustále nakopávať.

Veľmi pekne ti ďakujem za tvoje odpovede! Prajem veľa úspechov po vydaní knihy a veľa šťastia v škole. Ahoj! 
VK: V prvom rade nemáš za čo, to ja by som ti mala poďakovať za rozhovor a priania do budúcnosti. Na oplátku ti želám, veľa spokojných čitateľov na blogu a úspechov na gymku. Ahoj.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá