Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Oheň (Sara B.Elfgrenová, Mats Strandberg)

V Engelsforse bude poriadne horúco! Vyvolené majú nastúpiť do druhého ročníka gymnázia. Celé letné prázdniny tŕpli v očakávaní ďalšieho kroku zo strany démonov. Hrozba však príde z miesta, ktoré by im nenapadlo ani vo sne. Je čoraz očividnejšie, že v Engelsforse sa deje čosi veľmi, veľmi zlé. Minulosť sa prelína s budúcnosťou. Živí stretávajú mŕtvych. Vyvolené sú čoraz zomknutejšie a opäť sa presviedčajú, že mágia neuľaví nešťastnej láske ani nezhojí zlomené srdce.

Oheň je druhou časťou Kruhu z pera švédskych autorov Sary Elfgrenovej a Matsa Strandberga. Musím podotknúť, že práve Kruh patril medzi prvú knihu dvoch autorov, na ktorú by môj názor nebol rozporuplný. A je to naozaj tak - pôvod tejto spisovateľskej dvojky dodal knihe zaujímavý ná-dych, inakosť spojenú so zaujímavosťou nápadu aj štylistiky. Aj keď som knihe vytýkal veľké množstvo strán, príbeh sa mi dostatočne vryl do pamäte. A rovnako na tom bol aj Oheň. Nebol bezchybný, no určite stál za prečítanie.

Kruh aj Oheň sú rozsiahle diela. Viac než šesťsto strán listov papiera, ktorými Oheň disponuje, prináša okrem starej známej partie z prvej časti aj spleť ďalších postáv, ktoré príbehom zatočia. Rovnako ako aj u prvej časti, aj pri Ohni som mal pocit, že je príbeh až príliš detailný a byť po mojom, určite by som ho o sto či dvesto strán skrátil. Aj keď bola kniha čitateľná veľmi dobre a písaná pútavo, našli sa v nej viaceré hluché miesta, ktoré ma po chvíli prestávali baviť. To je však prirodzenou nástrahou diel s podobnou veľkosťou.

Aj keď je Oheň ako kniha veľká, na veľké dielo sa rozhodne nehrá. Na štylistike autorov som oceňoval najmä reálnosť vykreslenia charakterov - aj napriek magickej a vymyslenej tematiky celej série. Taktiež aj priblíženie prostredia stredoškolákov a ich skutočne dôveryhodné správanie. Pretože mladí nie sú len dobrí a zlí,  bieli a čierni či smotánka a chudobní. Ďalej to bola gradácia príbehu, no keby som mal porovnať prvú polovicu s druhou, tá prvá sa mi páčila o niečo viac. Ku konci išlo viac do tuhého, no pravdupovediac, viac sa mi páčili úvodné strany.


Ak by som to mal zhrnúť, Oheň bol príjemným pokračovaním v skutku zaujímavej severskej série. Vravieva sa, že druhá časť býva slabšia než tá prvá, no akoby otvárala cestu ku vznešenému finále. Či to tak bude aj v prípade tejto švédskej série, nikto netuší. Som naozaj zvedavý, ako autori túto sériu ukončia, pretože stále ostalo veľa otázok nezodpovedaných. No s určitosťou možno povedať, že finále (v slovenčine pod názvom Kľúč), ktoré je v origináli naplánované na november, u nás máj 2014, dostane o ďalšie dve stovky strán viac. Avšak čo to pre príbeh bude znamenať, si zatiaľ netrúfam povedať. Dúfam, že len to najlepšie.


Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FORTUNA LIBRI. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...