Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Oheň (Sara B.Elfgrenová, Mats Strandberg)

V Engelsforse bude poriadne horúco! Vyvolené majú nastúpiť do druhého ročníka gymnázia. Celé letné prázdniny tŕpli v očakávaní ďalšieho kroku zo strany démonov. Hrozba však príde z miesta, ktoré by im nenapadlo ani vo sne. Je čoraz očividnejšie, že v Engelsforse sa deje čosi veľmi, veľmi zlé. Minulosť sa prelína s budúcnosťou. Živí stretávajú mŕtvych. Vyvolené sú čoraz zomknutejšie a opäť sa presviedčajú, že mágia neuľaví nešťastnej láske ani nezhojí zlomené srdce.

Oheň je druhou časťou Kruhu z pera švédskych autorov Sary Elfgrenovej a Matsa Strandberga. Musím podotknúť, že práve Kruh patril medzi prvú knihu dvoch autorov, na ktorú by môj názor nebol rozporuplný. A je to naozaj tak - pôvod tejto spisovateľskej dvojky dodal knihe zaujímavý ná-dych, inakosť spojenú so zaujímavosťou nápadu aj štylistiky. Aj keď som knihe vytýkal veľké množstvo strán, príbeh sa mi dostatočne vryl do pamäte. A rovnako na tom bol aj Oheň. Nebol bezchybný, no určite stál za prečítanie.

Kruh aj Oheň sú rozsiahle diela. Viac než šesťsto strán listov papiera, ktorými Oheň disponuje, prináša okrem starej známej partie z prvej časti aj spleť ďalších postáv, ktoré príbehom zatočia. Rovnako ako aj u prvej časti, aj pri Ohni som mal pocit, že je príbeh až príliš detailný a byť po mojom, určite by som ho o sto či dvesto strán skrátil. Aj keď bola kniha čitateľná veľmi dobre a písaná pútavo, našli sa v nej viaceré hluché miesta, ktoré ma po chvíli prestávali baviť. To je však prirodzenou nástrahou diel s podobnou veľkosťou.

Aj keď je Oheň ako kniha veľká, na veľké dielo sa rozhodne nehrá. Na štylistike autorov som oceňoval najmä reálnosť vykreslenia charakterov - aj napriek magickej a vymyslenej tematiky celej série. Taktiež aj priblíženie prostredia stredoškolákov a ich skutočne dôveryhodné správanie. Pretože mladí nie sú len dobrí a zlí,  bieli a čierni či smotánka a chudobní. Ďalej to bola gradácia príbehu, no keby som mal porovnať prvú polovicu s druhou, tá prvá sa mi páčila o niečo viac. Ku konci išlo viac do tuhého, no pravdupovediac, viac sa mi páčili úvodné strany.


Ak by som to mal zhrnúť, Oheň bol príjemným pokračovaním v skutku zaujímavej severskej série. Vravieva sa, že druhá časť býva slabšia než tá prvá, no akoby otvárala cestu ku vznešenému finále. Či to tak bude aj v prípade tejto švédskej série, nikto netuší. Som naozaj zvedavý, ako autori túto sériu ukončia, pretože stále ostalo veľa otázok nezodpovedaných. No s určitosťou možno povedať, že finále (v slovenčine pod názvom Kľúč), ktoré je v origináli naplánované na november, u nás máj 2014, dostane o ďalšie dve stovky strán viac. Avšak čo to pre príbeh bude znamenať, si zatiaľ netrúfam povedať. Dúfam, že len to najlepšie.


Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FORTUNA LIBRI. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te