Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Rekviem (Lauren Oliver)

Lena je v srdci revolúcie. Bojuje proti spoločnosti, ktorá prehlásila lásku za chorobu. Ale Divočina dávno nie je tým bezpečným prístavom, čo bývala, pretože vláda sa rozhodla rebelov zlikvidovať. K tomu má Lena hlavu a srdce celkom naruby, pretože sa vrátil niekto, o kom si myslela, že ho navždy stratila. Rekviem rozpráva striedavo Lena a jej najlepšia priateľka Hana. Dievčatá, ktoré síce žijú vedľa seba, no delí ich celý podivný svet. Nájdu k sebe opäť cestu? Ako skončí príbeh o láske, ktorá je zakázaná tým najhorším spôsobom?

Lauren Oliver si ma ako spisovateľka získala už v prvej časti - Delíriu. Ohúrila ma najmä vynikajúcim štýlom, dejom s rýchlym spádom a v neposlednom rade aj výnimočnosťou a inovatívnosťou tematiky. Delírium sa rýchlo zaradilo medzi moje obľúbené kúsky na poličke. Zatiaľ čo prvá časť je písaná plynulo, v ďalších dieloch sa pohľady striedajú - predtým a potom v druhej a pohľad Hany a Leny v tretej knihe. Takéto striedanie dejových línii je opovážlivé, no ako sme mohli vidieť v predošlej časti, autorka zariskovala a výsledok bol ešte lepší.

Keby som mal porovnať Hanu s Lenou, vznikli by dva protiklady - obe sa od seba líšia a rovnako pôsobia aj ich rozprávania - zatiaľ čo Hanine časti sú pokojné a nie veľmi rýchlo sa rozvíjajúce, Lenin part zobrazuje dynamickú bitku, množstvo akcie a veľa zvratov. Mne osobne sa viac páčil príbeh Hany - ktorý bol podľa mňa spracovaný oveľa kvalitnejšie než rozprávanie Leny. To bolo síce plynulé a veľmi dobre čitateľné, no  na rozdiel od Hany, ktorej časti boli nasýtené množstvom nových informácii, neprinieslo veľa nového. Myslím, že to bude tým,  že Lauren Oliver viac vyniká v rozprávaní než opisoch bitky.

Celkovo je táto séria odlišná od iných dystópií. Autorkine charaktery nie sú len ploché a otravné individuá a príbeh nie je zmeskou toho, čo sa v literatúre doposiaľ objavilo. Lauren píše precízne, vie, čo chce konaním svojich postáv dosiahnuť a prostredie, do ktorého ich dosadila, je vykreslené bezchybne. Na jednej strane svet, v ktorom je láska je považovaná za najväčšiu chorobu, na druhej divočina. ktorá sa stala útočiskom Leny.

Lauren Oliver pozná hranicu, ktorú keď prekročí, tak svojim čitateľom dopraje "príjemné čakanie" na ďalšiu časť. Obe predošlé knihy skončili mega zvratom. V Delíriu (v porovnaní s Pandemóniom) len maličkým, v dvojke doslova fatálnym. A ukončenie trojky? Slovom, mohla toho zo seba vyžmýkať o niečo viac. Alebo si viac informácii necháva na doplňujúcu knihu, ktovie. Ako to celé dopadne a s kým skončí Lena si však budete musieť prečítať sami.

Aj keď mi prišlo Rekviem o niečo slabšie než Pandemónium, z celej série u mňa najviac bodovala prvá časť. Knihy nie sú horšie, no autorka latku položila v prvom dieli príliš vysoko a predčiť ju bolo miestami nemožné. Táto séria rozhodne patrí medzi moje obľúbené a už sa teším, kedy sa ku nej opäť vrátim.

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si môžete kúpiť napríklad v ich e-shope a to na tejto adrese

Komentáre

  1. Hezká recenze :) já se pořád nemůžu vynadívat na tvoje pozadí a hlavně záhlaví!:D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Z tejto série som začala čítať 1. diel, ale nejako ma nudil, ešte s ak nej ale plánujem vrátiť, lebo téma je zaujímavá 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som čítala len 1. časť, ale tá sa mi neskutočne páčila :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...