Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Rekviem (Lauren Oliver)

Lena je v srdci revolúcie. Bojuje proti spoločnosti, ktorá prehlásila lásku za chorobu. Ale Divočina dávno nie je tým bezpečným prístavom, čo bývala, pretože vláda sa rozhodla rebelov zlikvidovať. K tomu má Lena hlavu a srdce celkom naruby, pretože sa vrátil niekto, o kom si myslela, že ho navždy stratila. Rekviem rozpráva striedavo Lena a jej najlepšia priateľka Hana. Dievčatá, ktoré síce žijú vedľa seba, no delí ich celý podivný svet. Nájdu k sebe opäť cestu? Ako skončí príbeh o láske, ktorá je zakázaná tým najhorším spôsobom?

Lauren Oliver si ma ako spisovateľka získala už v prvej časti - Delíriu. Ohúrila ma najmä vynikajúcim štýlom, dejom s rýchlym spádom a v neposlednom rade aj výnimočnosťou a inovatívnosťou tematiky. Delírium sa rýchlo zaradilo medzi moje obľúbené kúsky na poličke. Zatiaľ čo prvá časť je písaná plynulo, v ďalších dieloch sa pohľady striedajú - predtým a potom v druhej a pohľad Hany a Leny v tretej knihe. Takéto striedanie dejových línii je opovážlivé, no ako sme mohli vidieť v predošlej časti, autorka zariskovala a výsledok bol ešte lepší.

Keby som mal porovnať Hanu s Lenou, vznikli by dva protiklady - obe sa od seba líšia a rovnako pôsobia aj ich rozprávania - zatiaľ čo Hanine časti sú pokojné a nie veľmi rýchlo sa rozvíjajúce, Lenin part zobrazuje dynamickú bitku, množstvo akcie a veľa zvratov. Mne osobne sa viac páčil príbeh Hany - ktorý bol podľa mňa spracovaný oveľa kvalitnejšie než rozprávanie Leny. To bolo síce plynulé a veľmi dobre čitateľné, no  na rozdiel od Hany, ktorej časti boli nasýtené množstvom nových informácii, neprinieslo veľa nového. Myslím, že to bude tým,  že Lauren Oliver viac vyniká v rozprávaní než opisoch bitky.

Celkovo je táto séria odlišná od iných dystópií. Autorkine charaktery nie sú len ploché a otravné individuá a príbeh nie je zmeskou toho, čo sa v literatúre doposiaľ objavilo. Lauren píše precízne, vie, čo chce konaním svojich postáv dosiahnuť a prostredie, do ktorého ich dosadila, je vykreslené bezchybne. Na jednej strane svet, v ktorom je láska je považovaná za najväčšiu chorobu, na druhej divočina. ktorá sa stala útočiskom Leny.

Lauren Oliver pozná hranicu, ktorú keď prekročí, tak svojim čitateľom dopraje "príjemné čakanie" na ďalšiu časť. Obe predošlé knihy skončili mega zvratom. V Delíriu (v porovnaní s Pandemóniom) len maličkým, v dvojke doslova fatálnym. A ukončenie trojky? Slovom, mohla toho zo seba vyžmýkať o niečo viac. Alebo si viac informácii necháva na doplňujúcu knihu, ktovie. Ako to celé dopadne a s kým skončí Lena si však budete musieť prečítať sami.

Aj keď mi prišlo Rekviem o niečo slabšie než Pandemónium, z celej série u mňa najviac bodovala prvá časť. Knihy nie sú horšie, no autorka latku položila v prvom dieli príliš vysoko a predčiť ju bolo miestami nemožné. Táto séria rozhodne patrí medzi moje obľúbené a už sa teším, kedy sa ku nej opäť vrátim.

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si môžete kúpiť napríklad v ich e-shope a to na tejto adrese

Komentáre

  1. Hezká recenze :) já se pořád nemůžu vynadívat na tvoje pozadí a hlavně záhlaví!:D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Z tejto série som začala čítať 1. diel, ale nejako ma nudil, ešte s ak nej ale plánujem vrátiť, lebo téma je zaujímavá 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som čítala len 1. časť, ale tá sa mi neskutočne páčila :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...