Preskočiť na hlavný obsah

Mesačná chvastačka za AUGUST

Autorkou meme je Judit

V pondelok sa začína nový školský rok, ja už asi štvrtý deň šaliem nad novým rozvrhom (na ktorý by som okrem zmeny profesorky na biológiu nepovedal vôbec nič), a preto prichádzam s mesačnou chvastačkou za august. August bol čo sa týka noviniek o niečo chudobnejší, no ja som so svojimi kúskami nadmieru spokojný. 

Tento mesiac som sa, aj keď som to pôvodne neplánoval, pustil do Času medzi nami, na ktorý som čítal všelijaké rozporuplné recenzie, no s odstupom času musím povedať, že sa mi knižka páčila. Síce mala nejaké muchy, predsa len je to Tamarin debut a som veľmi zvedavý na pokračovanie, pretože verím, že autorka sa stihla vypísať - čo bolo vidieť aj v druhej polovici knižky. Ďalej do mojej izby pribudla Viróza a Krvavá cesta. Viróza je na blogu úspešne zrecenzovaná, Krvavú cestu plánujem po dopísaní článku dočítať, pretože do konca mi chýba už len pár stránok. Potom sa určite ozvem v recenzii. :)

V auguste sa viacerí z nás dostali k dvom vysoko očakávaným knižným pokračovaniam: Mesto skla a Angelopolis. Ja som nebol výnimkou a taktiež si našli miesto v mojej knižnici. Moje pocity na Mesto skla si môžete prečítať tu, na Angelopolis zas tu. A poslednou v poradí bola Som zlomená, ktorá je podstatnejšie hrubšia než jej predchodkyňa - Som roztrieštená. Čo si o knižke myslím si môžete prečítať v recenzii, ktorú som včera (aj keď len niečo pred pol jednou v noci) publikoval na blogu. 

Pohľad na všetky pokope
  

Aké boli vaše augustové úlovky? Pochváľte sa v kometároch :)

Komentáre

  1. Úžasné kousky! :) Jsem zlomená a Krvavá cesta vypadají moc pěkně. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne knihy :)
    Ja som si konečne kúpila UA a Chlapec Nikto :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja ti neskutočne závidím spoluprácu so Slovartom :D Inak, na Zlomenú sa teším :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No, přiznám se, z těchto knížem znám jenom Zloumenou a Nástroje smrti. Čtu trochu jiný styl knížek, takže bych lhala, kdybych napsala, že ti všechny ty knihy závidim. Ale Nástroje smrti ano! U nás stále na druhý díl čekáme a nemůžu se dočkat, až se konečně objeví na pultu a já budu moct zamířit do krámu právě pro něj!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. každý máme svoje, ja som si akosi našiel to, čo sa mi páči, najmä v takýchto knihách :))
      Ale máte pekné obálky, to sa musí uznať! :)

      Odstrániť
  5. jop, skúšal som viaceré polohy knižiek, až pokým sa mi tam nevkradol pes, takže pozornosť fotiek smerovala na ňu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Pěkná kupa. :) Vidím, že Krvavá cesta je celkem cvalík. :D Ale myslím, že to vůbec nevadí. ;) To samé i Som zlomená, ale nemůžu moc soudit, tloušťku české verze jsem ještě neviděl. :D
    Ale musím říct, že máte opravdu krásnou obálku u Virózy. :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A keby si videl ešte Virózu naživo :))
      Ja som zas zvedavý na váš Čas medzi nami :)

      Odstrániť
  7. Presvedčil si ma, aby som začala sériu Nástroje smrteľníkov. Myslím, že to bude pekný exemplár :D.
    Čítal si už knihu Americkí Bohovia? Ja nie, ale zaujímal by tvoj názor, keďže som o nej počula iba samé chvály. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nech sa Nástroje páčia. :)
      Amerických bohov som nečítal, no nikdy nevieš, či sa do nej nepustím. :)

      Odstrániť
  8. Ikdyž žádnou z knih neznám, vypadají moc pěkně. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Krásné přírůstky. Závidím ti knihu Angelopolis, protože my si budeme muset na její vydání ještě nějaký ten pátek počkat. Akorát mě na fotce překvapilo, že je nějaká úzká, nebo se mi to jen zdá?:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, máš pravdu. Angelopolis má len 250 strán, pričom prvá časť mala 420. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...