Preskočiť na hlavný obsah

Príbeh Anastasie a Chrisiana Greya vrcholí Päťdesiatimi odtieňmi slobody!

Päťdesiat odtieňov sivej - súčasná najpre-dávanejšia séria na Slovensku - 9.septembra vrcholí slovenským vydaním tretej časti trilógie - Päťdesiatimi odtieňmi slobody.

Trilógia Fifty Shades napíše už začiatkom septembra svoj posledný odtieň - odtieň „slobody". Keď Anastasia Steelová prvý raz stretla mladého úspešného podnikateľa Christiana Greya, netušila, ako veľmi jej to zmení život. Od začiatku vedela, že sa musí prispôsobiť Christianovmu životnému štýlu, ktorý jej nikdy nebol blízky. On sa zas musí vyrovnať so svojimi vnútornými démonmi. Teraz, keď sú konečne spolu, a zdá sa, že im nič nechýba, zasiahne osud a pred Annou ožívajú jej najhoršie nočné mory... 

Knihu si môžete od dnes predobjednať na stránkach spoločnosti Albatrosmedia - a to jednoduchým spôsobom: pomocou kontaktného formulára na tejto adrese si knihu zakúpite s 25% zľavou a poštovným zdarmaA aby som vás na čítanie ešte viac namotal, pripájam aj krátku ukážku.

Zdesene sledujem červené škvrny na mojej hrudi. Cucfleky?! Ja mám cucfleky! Som vydatá za jedného z najváženejších podnikateľov v Štátoch a on mi urobil hlúpe cucfleky. Ako to, že som nevnímala, že mi ich robí? Cítim, ako červeniem. Faktom je, že to viem úplne presne – pán Orgazmus na mne totiž práve uplatňoval umenie jemnej sexuálnej motoriky.
Moje podvedomie vykukne spoza svojich polmesačných okuliarov a nesúhlasne zamľaská, zatiaľ čo moja vnútorná bohyňa ďalej drieme v kresle – v úplnom bezvedomí. Zízam na svoj odraz v zrkadle. Moje zápästie lemujú začervenané podliatiny od pút. Niet pochýb o tom, že sa z nich stanú modriny. Skúmam aj členky – ďalšie podliatiny. Pri všetkých rohatých, vyzerám, akoby som sa priplietla do nejakej nehody.
Znovu sa na seba pozerám a pokúšam sa nejako vstrebať to, ako vyzerám. Moje telo je zrazu také iné. Od tej doby, čo som spoznala Christiana, sa pozvoľna mení... zoštíhlela som a tiež som sa dostala do kondície, vlasy mám lesklé a starostlivo zastrihnuté. Na rukách mám manikúru a na nohách pedikúru, obočie upravené a krásne tvarované. Prvýkrát vo svojom živote som ako zo škatuľky – až na tie odstrašujúce odtlačky lásky.
Na to, kde všade som ako zo škatuľky, teraz nechcem myslieť. Teraz som totiž poriadne naštvaná. Ako sa opovažuje takto si ma značkovať? Ako nejaký pubertiak. Za celý ten čas, čo sme spolu, mi nikdy cucflek neurobil. Vyzerám fakt príšerne. A viem presne, prečo to urobil. Poondiaty maniak. Tak! Moje podvedomie si zakladá ruky na prsiach – tentoraz to vážne prehnal. Ráznym krokom opúšťam kúpeľňu a mierim priamo do šatne umiestnenej hneď oproti a dávam si pritom dobrý pozor, aby som ani letmo nemihla jeho smerom. Dávam si dole župan a obliekam sa do športových nohavíc a tielka. Rozpletám si vrkoč a rozčesávam strapaté vlasy kefou z malej toaletky.
„Anastasia,“ volá na mňa Christian a ja počujem, aký je neistý. „Si v poriadku?“
Ignorujem ho. Či som v poriadku? To teda nie som. Po tom, čo mi urobil, pochybujem, že si na seba po zvyšok medových týždňov vezmem plavky vcelku, nieto vrchný diel niektorých z mojich nechutne drahých bikín. To pomyslenie ma zrazu úplne dopáli. Čo si to dovoľuje? Ja mu dám, si v poriadku, vypením a chytí ma zlosť. Aj ja sa viem správať ako pubertiačka! Cestou späť do spálne po ňom hodím kefu, otáčam sa a odchádzam – aj tak mi pritom neunikne jeho šokovaný výraz a blesková reakcia, kedy zdvíha ruky, aby si kryl hlavu, takže sa kefa bez efektu odráža od jeho predlaktia na posteľ.
S dupotom vybieham von z kajuty, mierim hore po schodoch a ďalej na palubu, po ktorej mašírujem až na čelo lode. Potrebujem nejaké miesto, kde by som vychladla. Je tma a vzduch je vlažný. Teplý vánok nesie z pobrežia vôňu Stredomoria s príchuťou jazmínu a bugénvileí. Fair Lady bez námahy brázdi pokojné vody kobaltovo-modrého mora. Opieram sa lakťami o drevené zábradlie a hľadím ku vzdialenej pevnine, na ktorej sa mihajú a poblikávajú malé svetielka. S hlbokým nádychom sa začínam pomaly upokojovať. Viem, že za mnou stojí skôr, kým ho počujem.
„Si na mňa naštvaná,“ konštatuje šeptom.
„Nehovor, Sherlock!“
„Ako veľmi?“
„Myslím, že na stupnici od jednej do desiatich som na päťdesiatke. Stačí?“
„Až tak?!“ vypustí prekvapene i ohromene zároveň.
„Hej. Som vytočená do nepríčetnosti,“ osopím sa na neho.
Ďalej nič nehovorí, a keď sa k nemu otáčam, zisťujem, že na mňa upiera ten svoj nečitateľný pohľad. Ale ja z jeho výrazu a podľa toho, že sa ani nepokúša sa ma dotknúť, poznávam, že stráca pôdu pod nohami.
„Christian, musíš prestať s tou ustavičnou snahou prinútiť ma k poslušnosti. Vyjadril si sa úplne jasne už na pláži. A veľmi účinne, ak si spomínam.“
© Fifty Shades Ltd 2011

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...