Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Viróza (Kathy Reichs, Brendan Reichs)

Tory je neterou najslávnejšej forenznej antropologičky Temperance Brennanovej. Niet divu, že jej učarovali kosti a mŕtvoly. 

Keďže žije na takmer opustenom ostrove v Charlestone, nemá priveľa možností na rozširovanie svojich vedomostí. Teda len dovtedy, kým so svojimi šibnutými kamošmi nenatrafia na hrob dievčaťa spred tridsiatich rokov. Všetci si kladú otázku, či má mŕtvola niečo spoločné s chorým šteňaťom, ktoré zachránili z pokusných laboratórií na ostrove. Odložený prípad mŕtveho dievčaťa je najzaujímavejšou udalosťou roka a Tory sa s kamošmi ocitne v smrteľnom nebezpečenstve. Vyviazne z neho len vďaka novým schopnostiam, ktoré sú viac zvieracie ako ľudské. Skrýva sa tajomstvo zabudnutej vraždy aj premeny v Torinom tele v zachránenom šteňati?

Kosti a mŕtvolky
Musím sa priznať, že som nikdy nebol veľkým fanúšikom seriálu Kosti a jemu podobných, a preto som mal aj voči knižnému spracovaniu od Kathy a Brendana Reichs mierne predsudky. Séria je autorsky prvou pre tínedžerov a musím povedať, že aj keď sa Viróza spočiatku dlhšie rozbiehala (čo je ale vzhľadom na to, že kniha je Brandanovým debutom, ospravedlniteľné), po pár desiatkách strán som si ju nesmierne užíval. A aj keď to tak zo začiatku nevyzeralo, autori sa rozpísali a ja som knihu neodložil až do samého konca, za čo môže jej svieži a mladistvý jazyk, vynikajúco spracovaný nápad a reálne, neskreslené postavy.

Dobrodružstvo a prekladateľský klenot
Po tom, čo Tory a jej blázniví kamoši nájdu zatúlané šteniatko, ich život naberie nevídaný smer a stanú sa mladými agentmi. Mohlo by sa zdať, že ide o malých géniov, ktorých reč je obmedzená len na odborné termníny - no vôbec tomu nie je tak. Tory, Ben, Hi a Shelton sú decká ako všetky ostatné a aj kvôli tomu som si ich počas čítania obľúbil. Ako som spomínal, s Virózu som si padol najmä vďaka jej mladistvému jazyku - kniha sa prihovára čitateľovi ako jednotlivcovi, jazyk mladých nie je skreslený a prináša viaceré poslovenčené výrazy. Pánovi prekladateľovi (a zároveň môjmu kamošovi, ak ho tak môžem nazvať), Erikovi Fazekašovi, tlieskam za drinu, ktorú prekladu venoval. Keby som sa mal na knihu pozrieť ako na celok, čaká vás jedno veľké dobrodružstvo  a určite by som neklamal, keby som povedal, že knižke prídu na chuť aj starší čitatelia.

Každá inej farby
Viróza ma každou otočenou stranou príjemne prekvapovala. Zamotaný príbeh na viacerých miestach gradoval a o akciu rozhodne núdza nebola. Príjemne ma prekvapili aj statočné decká a na ich ďalšie dobrodružstvá sa už teraz teším - pretože Virózou ich cesta (našťastie) nekončí a všetky knižky zo série farebnosťou pekne oživia knižnicu. Čo dodať na záver? Viróza bola vynikajúcim ľahkým čítaním a nebyť trochu nudnejšieho začiatku by som autorom nemal čo vytknúť. Udeľujem jej štyri a pol hviezdičky. Ak máte chuť na niečo z vedeckého prostredia, svojím spôsobom nové, no pritom veľmi chytľavé, určite by ste mali dať Viróze a virátom šancu. Možno budete aj vy ďalší v poradí, koho si tento kinder gang získa.

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcel poďakovať vydavateľstvu Slovart

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...