Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Viróza (Kathy Reichs, Brendan Reichs)

Tory je neterou najslávnejšej forenznej antropologičky Temperance Brennanovej. Niet divu, že jej učarovali kosti a mŕtvoly. 

Keďže žije na takmer opustenom ostrove v Charlestone, nemá priveľa možností na rozširovanie svojich vedomostí. Teda len dovtedy, kým so svojimi šibnutými kamošmi nenatrafia na hrob dievčaťa spred tridsiatich rokov. Všetci si kladú otázku, či má mŕtvola niečo spoločné s chorým šteňaťom, ktoré zachránili z pokusných laboratórií na ostrove. Odložený prípad mŕtveho dievčaťa je najzaujímavejšou udalosťou roka a Tory sa s kamošmi ocitne v smrteľnom nebezpečenstve. Vyviazne z neho len vďaka novým schopnostiam, ktoré sú viac zvieracie ako ľudské. Skrýva sa tajomstvo zabudnutej vraždy aj premeny v Torinom tele v zachránenom šteňati?

Kosti a mŕtvolky
Musím sa priznať, že som nikdy nebol veľkým fanúšikom seriálu Kosti a jemu podobných, a preto som mal aj voči knižnému spracovaniu od Kathy a Brendana Reichs mierne predsudky. Séria je autorsky prvou pre tínedžerov a musím povedať, že aj keď sa Viróza spočiatku dlhšie rozbiehala (čo je ale vzhľadom na to, že kniha je Brandanovým debutom, ospravedlniteľné), po pár desiatkách strán som si ju nesmierne užíval. A aj keď to tak zo začiatku nevyzeralo, autori sa rozpísali a ja som knihu neodložil až do samého konca, za čo môže jej svieži a mladistvý jazyk, vynikajúco spracovaný nápad a reálne, neskreslené postavy.

Dobrodružstvo a prekladateľský klenot
Po tom, čo Tory a jej blázniví kamoši nájdu zatúlané šteniatko, ich život naberie nevídaný smer a stanú sa mladými agentmi. Mohlo by sa zdať, že ide o malých géniov, ktorých reč je obmedzená len na odborné termníny - no vôbec tomu nie je tak. Tory, Ben, Hi a Shelton sú decká ako všetky ostatné a aj kvôli tomu som si ich počas čítania obľúbil. Ako som spomínal, s Virózu som si padol najmä vďaka jej mladistvému jazyku - kniha sa prihovára čitateľovi ako jednotlivcovi, jazyk mladých nie je skreslený a prináša viaceré poslovenčené výrazy. Pánovi prekladateľovi (a zároveň môjmu kamošovi, ak ho tak môžem nazvať), Erikovi Fazekašovi, tlieskam za drinu, ktorú prekladu venoval. Keby som sa mal na knihu pozrieť ako na celok, čaká vás jedno veľké dobrodružstvo  a určite by som neklamal, keby som povedal, že knižke prídu na chuť aj starší čitatelia.

Každá inej farby
Viróza ma každou otočenou stranou príjemne prekvapovala. Zamotaný príbeh na viacerých miestach gradoval a o akciu rozhodne núdza nebola. Príjemne ma prekvapili aj statočné decká a na ich ďalšie dobrodružstvá sa už teraz teším - pretože Virózou ich cesta (našťastie) nekončí a všetky knižky zo série farebnosťou pekne oživia knižnicu. Čo dodať na záver? Viróza bola vynikajúcim ľahkým čítaním a nebyť trochu nudnejšieho začiatku by som autorom nemal čo vytknúť. Udeľujem jej štyri a pol hviezdičky. Ak máte chuť na niečo z vedeckého prostredia, svojím spôsobom nové, no pritom veľmi chytľavé, určite by ste mali dať Viróze a virátom šancu. Možno budete aj vy ďalší v poradí, koho si tento kinder gang získa.

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcel poďakovať vydavateľstvu Slovart

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...