Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Krvavá cesta (Moira Young)


Krvavá cesta je román plný akce, 
napětí a dobrodružství. 
Román, který vás uhrane.

Saba žije u Stříbrného jezera – pustiny zpustošené neustálými písečnými bouřemi – kde se její rodina snaží přežít a neustále naráží na pozůstatky dávno zaniklé civilizace Padlých. Když čtyři tajemní jezdci unesou její milované dvojče Lugha a zabijí jejího otce, Saba se vypraví osvobodit bratra a pomstít otce. Cestou potkává pestrou společnost dobrodruhů, pašeráků a samozřejmě i Jacka, úžasného a nesmírně drzého kluka. Saba během svého putování zjistí, že není slabou a bezbrannou dívkou, ale naopak skvělým bojovníkem, který má schopnost změnit deformovanou společnost zevnitř…

Cesta v znamení krvi
Krvavá cesta pochádza z pera Moiry Young a viacerí čitatelia si ju zapamätali najmä vďaka nezvyčajnému štýlu, reči autorky či absencii úvodzoviek. Knižka sa mi však dostala do rúk v preklade a čo sa týka jazyka, ten mi nepripadal veľmi rozličný od iných kníh. Knihe teda svojím spôsobom preklad ubral na kvalite. Krvavá cesta je ale rozhodne kvalitná dystópia a celkovo to bola jedna rýchla jazda, plná akcie a dobrodružstva.

Priestor pre hrdinov
V prostredí, do ktorého je Krvavá cesta zasadená, by sa veľa z nás ocitnúť nechcelo. Pustatiny a svet na sklonku existencie. V nich dievča, ktoré bojuje za svoju rodinu a spravodlivosť. Saba mi ako hrdinka sadla a veľmi som si ju obľúbil. Otec mŕtvy, jej brat unesený jazdcami a na krku mladšia sestra - aj napriek všetkému nepôsobila ako chudiatko, ktoré plače nad tým, čo sa v jej okolí deje. Ona je odhodlaná zvíťaziť - aj keby to bolo nemožné. No potom stretne Jacka... a Krvavá cesta sa konečne dočká niečoho pekného - a nie len krutej, čiernej reality. Musím povedať, že Moira ma svojimi postavami prekvapila a viaceré z nich som si obľúbil. 

Zbystrite, ak hľadáte akciu
Ak máte radi knihy, v ktorých sa neustále niečo deje, budete mať radi aj Krvavú cestu, pretože autorka s hluchými miestami rozhodne kamarátka nie je. Na druhej strane, čo sa týka mňa, niečo mi pri čítaní chýbalo - niečo, kvôli čomu by si ma kniha uchmatla do seba a ja by som jej stránky hltal jednu za druhou. Možno to bolo spomínaným prekladom, no možno niečím úplne iným. Knižku som si síce užil, ale neohúrila ma tak ako ostatných. 

Vhodná na upršaný večer
Krvavá cesta bola vynikajúcim čítaním na upršané večery. Autorku chválim najmä za charaktery, prostredie a zaujímavú zápletku a knižke udeľujem zaslúžené štyri hviezdičky. Aj keď Krvavá cesta nevyznie v češtine tak ako v origináli, určite by ste jej mali dať šancu. Urobiť tak môžete napríklad tu

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v